Kuriálny kardinál Gerhard Ludwig Müller kategoricky odmietol rezignáciu pápeža Františka z dôvodu choroby. Kardinál Müller pre taliansky denník Il Messaggero v nedeľu 23. februára povedal, že rezignácia nie je pre pápeža možnosťou. „Z kríža sa nezostupuje,“ povedal kardinál Müller, ktorý bol v rokoch 2012 – 2017 prefektom Kongregácie pre náuky viery, citujúc niekdajšieho sekretára pápeža Jána Pavla II. a bývalého krakovského arcibiskupa kardinála Stanisława Dziwisza.
O budúcnosti Cirkvi kardinál Müller poznamenal: „Cirkev v tomto historickom momente potrebuje jednotu v sebe.“ Sám sa denne modlí za pápeža a jeho uzdravenie. „My veriaci musíme žiť v plnom spoločenstve s rímskou cirkvou a jej biskup je pápež, večný symbol jednoty.“ Müller ďalej pripomenul, že ako mučeník zomrel aj apoštol Peter, ktorého nástupcom je každý pápež. Pápež musí byť „prvý, kto vydá svedectvo, že po smrti nastáva vzkriesenie“.
Cirkevné právo ráta s odstúpením pápeža „len v najzávažnejších a špeciálnych prípadoch“, napríklad ak je narušená duševná schopnosť pápeža. Müller zdôraznil: „Pre pápežov nesmú platiť rovnaké kritériá ako pre politických alebo vojenských vodcov, ktorí v určitom bode odídu do dôchodku.“ Na takýto „funkcionalizmus“ v Cirkvi priestor nevidí.
Odstúpenie pápeža Benedikta XVI. v roku 2013 kardinál doposiaľ celkom nepochopil. „Voči pápežovmu odstúpeniu z dôvodu choroby som skeptický. Porušuje to princíp viditeľnej jednoty Cirkvi, ktorý je stelesnený v postave pápeža. A preto sa odstúpenie pápeža nesmie stať niečím normálnym.“
Ak choroby nezhoršujú duševné schopnosti, nie sú dôvodom na rezignáciu. Platí to aj pre súčasný zápal pľúc pápeža Františka. „Hovoriť o rezignácii je absurdné,“ zdôraznil kardinál Müller. Chorý pápež by mohol byť vzorom pre trpiacich ľudí, ktorí sa boja smrti. Ak by už nemohol plniť niektoré úlohy, ako je slávenie omší v Bazilike svätého Petra alebo cestovanie, je úlohou kardinálov, aby ho podporovali.
O svojom osobnom vzťahu s pápežom Františkom kardinál Müller poznamenal: „Mali sme dialektický vzťah. Mali sme rozdielne prístupy k mnohým otázkam, ale osobný vzťah a lojalita, ktorú vždy dlhujeme Petrovmu nástupcovi, zostali.“ Kardinál Müller v minulosti verejne kritizoval rozhodnutia pápeža Františka najmä v súvislosti s obmedzením slávenia takzvanej tridentskej svätej omše, deklaráciou Fiducia supplicans či snahou o decentralizáciu Cirkvi.
(kathpress.at)
