Srdce je symbolom života, ale najmä lásky. Kresťanstvo je náboženstvom lásky, a preto aj úcta k najsvätejšiemu Ježišovmu srdcu zapadá do tohto konceptu.
Úcta k Božskému srdcu má dlhú tradíciu, no systematicky ju do širokého povedomia vniesla mystička a rehoľníčka sv. Margita Mária Alacoque (1647 – 1690).
Keď sa 27. decembra 1673 modlila pred Sviatosťou oltárnou, mala zjavenie. Videla srdce bolo ovinuté tŕňmi a ozdobené krížom. Pri druhom zjavení videla päť Kristových rán a počula Ježišov hlas a výzvu, aby rozšírila úctu k Božskému srdcu a aby sa prvý piatok po oktáve slávnosti Božieho tela vzdávala úcta Božskému srdcu Ježišovmu.
Hodnoverné sú zjavenia, ktoré nemenia katolícku náuku, tak aj zjavenia sv. Margity boli prísne preverené autoritou cirkvi. Význam týchto zjavení spočíva v tom, že Ježiš jedinečným spôsobom pritiahol ľudí k rozjímaniu o Božej milosti a Božej láske voči človeku.
V druhej polovici 18. storočia, v roku 1765 povoľuje pápež Klement XIII. svätú omšu a vlastné ofícium ku cti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho biskupom v Poľsku.
Krátko na to prijímajú tento nový sviatok aj francúzski biskupi.
Blahoslavený pápež Pius IX. pôsobiaci v rokoch 1846 – 1878 sviatok a úctu Božskému Srdcu rozširuje na celú Cirkev. Zároveň mystičku Margitu Alacoque vyzdvihuje na oltár ako blahoslavenú.
Pápež Lev XIII. 25. mája 1899 vydáva encykliku Annum Sacrum, v ktorej píše o prospešnosti úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Nasledujúci rok 11. júna zasväcuje celý svet Ježišovmu Srdcu. Benedikt XV. v roku 1920 Margitu Alacoque vyhlasuje za svätú a v roku 1925 aj ďalšieho veľkého ctiteľa Božského Ježišovho Srdca – zakladateľa Rádu Panny Márie a Kongregácie Ježiša a Márie Jána Eudesa (1601 – 1680).
8. mája 1928 pápež Pius XI. vydáva encykliku Miserentissimus Redemptor, v ktorej vyzýva celú Cirkev prinášať zmier a útechu Ježišovmu Srdcu.
Pápež Pius XII v encyklike Haurietis aquas (1956) vysvetľuje teológiu úcty k Ježišovmu Srdcu.
Pápež Pavol VI. vydáva roku 1965 o tej istej pobožnosti apoštolské listy, ktoré poukazujú na úctu k najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Ďalšími dôležitými ctiteľmi Božského srdca sú svätci: Gemma Galgani, Jozefa Menendezová, Lujza – Margita Claret, Ján Mária Grignon de Montfort, Alfonz Liguori, či blahoslavený mučeník Charles de Foucauld, ktorý je známy svojím habitom s vyobrazením Božského Srdca, z ktorého vyrastá kríž.
Podľa svätej Margity je základným úkonom úcty k Ježišovmu Srdcu láska, ktorá nachádza svoju najvhodnejšiu formu v zasvätení.
S láskou je však spojená aj „vynáhrada“, pretože sme hriešnici, ktorí majú prosiť o odpustenie za seba i za iných a rovnako prinášať „vynáhradu“ za svoje hriechy i hriechy druhých ľudí.
