Slávnosť Kvetnej alebo Palmovej nedele pochádza zo starobylej jeruzalemskej tradície zo 4. storočia. Jej liturgiu podrobne opisuje známa pútnička Egeria. Spomína procesiu, ktorá sa začína v Bazilike zmŕtvychvstania, vinie sa na Golgotu, do Chrámu Eleona na Olivovej hore a končí sa na mieste, kde Ježiš vystúpil do neba.
Biskup, kňazi, diakoni a celý ľud spievajú hymny, prednášajú príslušné čítania vrátane evanjeliového úryvku, ktorý pripomína túto udalosť. Vystupujú aj deti – tie najmenšie nesú na pleciach ich rodičia – a mávajú palmovými alebo olivovými ratolesťami. V 6. storočí sa tento sviatok slávi vo všetkých východných cirkvách a približne o storočie neskôr sa objavuje aj na Západe.
Jeho obsahom je evanjeliový opis slávnostného vstupu Pána Ježiša do Jeruzalema, nasledovaného jasajúcim zástupom, ktorý mu vydáva svedectvo o vzkriesení Lazára. Mesiášsky vstup Ježiša do Svätého mesta na skromnom oslíkovi je naplnením Zachariášovho proroctva: „Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.“ (9,9)
Aj zástup Židov, ktorý prišiel do Jeruzalema na sviatok Paschy, mu beží v ústrety rovnako radostne, mávajúc palmovými a olivovými ratolesťami za pokriku: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela.“
Tento obraz tvorí súčasť požehnania ratolestí v rámci bohoslužieb:
Pane, Bože náš, ktorý tróniš nad cherubínmi, poslal si svojho jednorodeného Syna, Pána nášho Ježiša Krista, aby spasil svet svojím krížom, smrťou a zmŕtvychvstaním. Keď išiel v tento deň do Jeruzalema, aby dobrovoľne trpel, vítali ho ľudia sediaci vo tme a v tieni smrti so znakmi vzkriesenia – vetvami stromov a ratolesťami paliem. Preto, Vládca, požehnaj tieto vetvy + a ratolesti a aj nás, ktorí podobne ako tie zástupy berieme do svojich rúk ratolesti a vetvy stromov v tento predsviatočný deň, aby sme sa s tvojou pomocou a pod tvojou ochranou dočkali slávneho vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista, s ktorým si požehnaný s presvätým, dobrým a životodarným tvojím Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Ikonografická schéma sviatku je starobylá a pravdepodobne sa ustálila v 6. storočí. Ježiš slávnostne vstupuje do Jeruzalema, sediac na oslici nie ako jazdec, ale ako kráľ na svojom tróne. Namiesto uzdy drží v ľavej ruke zvitok Písma, pravú ruku dvíha na požehnávanie a zároveň ňou ukazuje na zvitok Písma.
Ľudia na ikone sú rozdelení do dvoch skupín. Už v tomto niektorí vidia náznak Posledného súdu, kde budú stáť po pravici Pána Ježiša požehnaní a po jeho ľavici odsúdení. Podobne aj na tejto ikone sú po Kristovej pravici Ježovi učeníci, ktorí uverili jeho slovu. Naznačuje to zvitok Písma, ktorý držia v ruke tak ako Pán Ježiš. Ľudia naľavo síce teraz prevolávajú „hosanna“, ale vieme, že to sa o pár dní zmení na iný pokrik. Vidíme v nich obraz človeka, ktorý si vytvára svoju vlastnú predstavu o Bohu, a keď mu táto predstava neplní želania, mení sa aj jeho postoj.
