Kalendár Rímskokatolíckej cirkvi ukazuje 22. marca na svätého Mikuláša Owena, ktorý sa venoval ochrane prenasledovaných katolíckych kňazov v Anglicku počas anglikánskeho prenasledovania za panovania kráľovnej Alžbety I. (1558 – 1603) a kráľa Jakuba I. (1603 – 1625).
Mikuláš v takejto situácii vstúpil k jezuitom ako laický brat a stal sa blízkym spolupracovníkom otca Henryho Garneta, predstaveného anglických jezuitov. Svoj talent tesára začal využívať na stavbu úkrytov pre katolíckych kňazov v domoch, kde sa tajne slúžili sväté omše. Tieto úkryty, známe ako kňazské diery (priest holes), boli dokonale maskované a niekedy také prepracované, že sa v nich mohlo ukryť až desať ľudí.
Jeho práca bola, samozrejme, mimoriadne nebezpečná, lebo v prípade odhalenia mu hrozila istá smrť. Mikuláš preto za dňa pracoval ako obyčajný stolár, aby nebudil podozrenie, a v noci tajne budoval úkryty, o ktorých existencii vedel len on a majiteľ domu.
V roku 1594 Mikuláša zatkli spolu s jezuitom Johnom Gerardom, ale keďže úrady nepoznali jeho skutočnú úlohu, neskôr ho prepustili. Ani na okamih nezaváhal, pokračoval v budovaní ďalších úkrytov a dokonca pomohol zorganizovať dramatický útek otca Gerarda z väzenia v londýnskom Toweri.
V roku 1606 však prišlo k udalosti, ktorá viedla k jeho poslednému zatknutiu. Po sprisahaní známom ako Gunpowder Plot sa v krajine rozpútala ďalšia vlna protikatolíckeho teroru. Mikuláš sa spolu s inými jezuitmi ukryl v dome zvanom Hinlip Hall v grófstve Worcestershire. Po niekoľkodňovom pátraní strážcovia objavili niekoľko tajných miestností a zajali všetkých obyvateľov domu.
Mikuláša odvliekli do Londýna, kde ho najprv držali ho vo väzení Marshalsea. Neskôr ho previezli do Toweru, kde ho kruto mučili v snahe dostať z neho informácie o ďalších úkrytoch a osobách, ktoré pomáhal chrániť. Napriek nesmiernym bolestiam neprezradil nič, čím by ohrozil svojich druhov. Veľké utrpenie mu spôsobovalo, keď ho vešali za zápästia v železných rukaviciach a nechali ho visieť celé hodiny. Trpel totiž prietržou a toto mučenie postupne spôsobilo, že sa mu vyvalili vnútornosti, čo sa ukázalo ako smrteľné.
Martýr zomrel 2. marca 1606, pričom jeho smrť sa mučitelia snažili maskovať ako samovraždu, aby zakryli krutosť, ktorej bol vystavený.
Mikuláš Owen nebol kazateľ, nebol biskup ani teológ. Bol obyčajným jezuitským bratom s neuveriteľnou odvahou a pevným odhodlaním pomáhať prenasledovaným. Svoju prácu robil v tichosti, bez túžby po uznaní, a napriek tomu sa stal jedným z najväčších hrdinov anglickej katolíckej histórie.
Pre svoju nezištnú službu bol v roku 1929 pápežom Piom XI. blahorečený a v roku 1970 pápežom Pavlom VI. vyhlásený za svätého ako jeden zo Štyridsiatich mučeníkov Anglicka a Walesu.
Svätý Mikuláš Owen, oroduj za nás!
