20. marec patrí v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svätému Jozefovi Bilczewskému, biskupovi a intelektuálovi, ktorý celý svoj život odovzdal Bohu, Cirkvi a blížnym. Pápež Pius XI. ho nazval jedným z najväčších biskupov na svete.
Jozef Bilczewski sa narodil 26. apríla 1860 vo Wilamowiciach, poľskom mestečku neďaleko Krakova. Jeho otec roľník a tesár ťažko pracoval, aby uživil svoju početnú rodinu. Napriek skromným podmienkam rodičia dbali na vzdelanie svojich detí.
Po absolvovaní gymnázia vo Wadowiciach sa rozhodol vstúpiť do seminára a v roku 1884 bol vysvätený za kňaza v Krakove. Vzdelanie však považoval za nevyhnutný základ pre svoju budúcu službu, a preto pokračoval v štúdiách na Viedenskej univerzite, kde získal doktorát z teológie. Ďalšie roky strávil štúdiom v Ríme a Paríži, aby sa stal skutočným odborníkom na dogmatickú teológiu.
Ako 31-ročný bol vymenovaný za profesora Ľvovskej univerzity, o osem rokov neskôr za jej rektora. Študenti si ho vážili nielen pre vedomosti, ale aj pre srdečnosť a ľudský prístup.
Keď sa vo veku 41 rokov stal arcibiskupom Ľvova, podnikol množstvo aktivít, ktorými chcel dosiahnuť zblíženie veriacich s eucharistickým Kristom. Začal rozsiahlu kampaň na výstavbu kostolov a kaplniek a podporoval skoré a časté sväté prijímanie, ako aj katechézy pre dospelých.
Zaujímavé je, že v tomto smere veľmi počítal s pomocou žien – ženských kongregácií. Priviedol ich do svojej diecézy, pomáhal financovať domy a svojou autoritou podporoval ich činnosť.
Ďalším problémom jeho arcidiecézy bola jej veľká rozmanitosť. V samotnom Ľvove boli traja arcibiskupi: latinský, grécky a arménsky. Žili tam aj ortodoxní kresťania, židia a protestanti. Náboženské rozdiely sa prekrývali s nacionalistickými konfliktmi a budovanie jednoty v tejto spleti bolo obzvlášť náročné.
Arcibiskup Bilczewski nielen vizitoval farnosti, ale denne sa stretával s veriacimi, stravoval sa v seminári, aby spoznal seminaristov, svojich budúcich kňazov, zapájal sa do mnohých podujatí, ktoré sa odohrávali v jeho diecéze. A neustále kázal.
Jeho činy oživili ľvovskú cirkev a predovšetkým spôsobili, že viera katolíkov sa výrazne prehĺbila a náboženská prax sa obohatila o intelektuálny rozmer. Zvýšil sa počet povolaní, kostolov a praktizujúcich veriacich. Arcibiskup bol neustále so svojimi veriacimi a ani keď vypukla prvá svetová vojna a front sa blížil k Ľvovu, arcidiecézu neopustil.
Počas hladomoru a biedy sa staral o najchudobnejších, organizoval pomoc a delil sa o posledné zásoby.
Neustála práca a stres si však vybrali svoju daň. Trpel anémiou a jeho zdravotný stav sa zhoršoval. Napriek vyčerpaniu až do posledných chvíľ slúžil Bohu a ľuďom. Zomrel 20. marca 1923 vo veku 62 rokov.
Podľa svojho želania bol pochovaný na Janovskom cintoríne medzi chudobnými, ktorých celý život podporoval. Jeho jednoduchý hrob sa stal miestom úcty a nikdy na ňom nechýbali kvety od vďačných veriacich.
Povesť svätosti arcibiskupa Bilczewského sa šírila už počas jeho života, no oficiálny proces blahorečenia sa začal až v roku 1944 za pontifikátu pápeža Pia XII. V roku 1997 pápež Ján Pavol II. uznal jeho hrdinské čnosti a o štyri roky neskôr bol na jeho príhovor uznaný zázrak uzdravenia 9-ročného Marcina Gawlika, ktorý sa zázračne vyliečil z ťažkých popálenín.
Ján Pavol II. ho 26. júna 2001 v Ľvove vyhlásil za blahoslaveného a jeho kanonizáciu si vzal na starosť pápež Benedikt XVI. 23. októbra 2005 vo Vatikáne.
Dnes je svätý Jozef Bilczewski patrónom svojho rodného mesta, ako aj bezdomovcov, žobrákov a učiteľov.
Svätý Jozef Bilczewski nám zanechal nadčasový odkaz: skutočná služba Bohu a ľuďom spočíva v ochote darovať sa bez výhrad. Životom dosvedčil, že skromnosť, obetavosť a neustála práca pre blaho iných sú cestou, ktorá vedie k svätosti. Nech nás jeho príklad a príhovor privedú k spôsobom, ako sa neustále približovať Bohu a pomáhať tým, ktorí nás najviac potrebujú.
Svätý Jozef Bilczewski, oroduj za nás!
