Utorkový večer v bratislavskom Teatro Colorato ponúkol viac než len ďalšiu diskusiu. V priestoroch divadla na Františkánskom námestí v centre hlavného mesta sa postupne usádzali ľudia, ktorí neprišli len počúvať – prišli premýšľať, hľadať, pýtať sa. Atmosféra bola sústredená, ale živá. Nešlo len o diskusiu, išlo o pohľad na Cirkev cez prizmu pontifikátu pápeža Františka. Ako ho vnímame? Ako nás mení?
Pohľad z dvoch uhlov
Otec Rastislav Čižik, gréckokatolícky kňaz a šéfredaktor portálu DoKostola, a český historik Jaroslav Šebek ponúkli dva pohľady – duchovný a historicko-spoločenský. Už pri prvých vetách diskusie, ktorú organizoval denník Postoj a moderoval redaktor Pavol Rábara, bolo jasné, že nepôjde o formálne odpovede, ale o úprimné zamyslenia.
Otec Rastislav hovoril o modlitbe počas hospitalizácie Svätého Otca, o pastoračnej blízkosti, ktorú pápež František reprezentuje, o „teológii nehy“, ktorá sa nehanbí byť ľudská a dotýka sa sŕdc.
Jaroslav Šebek zasa načrtol, ako sa pontifikát Františka javí v médiách a ako sa jeho rozhodnutia – niekedy nepredvídateľné – dotýkajú nielen Cirkvi, ale aj širšej spoločnosti. Z jeho úst zaznelo to, čo mnohí možno cítia, ale nevedia pomenovať: že František je pápež dialógu – aj s veriacimi, aj s tými, ktorí Cirkvi nerozumejú.
Diskusia, ktorá išla do hĺbky
Postupne sa otvárali témy, ktoré v posledných rokoch v Cirkvi rezonujú – od dokumentu Fiducia supplicans cez otázku synodality až po pápežove postoje k vojne na Ukrajine. Nechýbala ani otázka, či môžeme Františka vnímať ako liberálneho alebo konzervatívneho pápeža.
„Myslím si, že on nie je ani jedno, ani druhé,“ povedal otec Rastislav. „Snaží sa zasiahnuť človeka, osloviť ho tam, kde je – a hlavne dovoliť mu stretnúť sa s Kristom.“
Šebek zas poukázal na to, ako František hľadá nové spôsoby, ako osloviť sekulárny svet: „Hovorí jazykom, ktorému dnešný svet rozumie – bez toho, aby stratil podstatu evanjelia.“
Publikum, ktoré sa pýtalo nahlas aj potichu
Otázky z publika boli priame. Padla aj tá, ktorú nie každý katolík vysloví nahlas: „Je pápež František heretik?“ Obaja diskutujúci odpovedali pokojne a s rešpektom a jednoznačne: „Nie.“ A ak sa niečo zdá nejasné, je to aj preto, že František často hovorí pastoračným jazykom blízkosti, nie paragrafu.
Zazneli aj osobné výpovede. Staršia pani, dojatá, povedala, že František je pre ňu pápežom, ktorý jej konečne dovolil Boha milovať, a nie báť sa ho. Ďalší z účastníkov vyzval, aby sme si znova prečítali príhovory z jeho návštevy Slovenska. „Máme ich pred sebou, ale akoby sme zabudli, že nám niečo hovorili.“
Záver, ktorý otvoril dvere
Diskusia sa skončila bez patetických slov, ale s výzvou: „Nezostaňme pasívni!“ Ak máme naozaj vieru, ktorá mení svet, potom aj my musíme niečo zmeniť v priestore, v ktorom sa hýbeme. A tak som z tejto diskusie odišiel s tichou vďakou. Nielen za odpovede, ale aj za odvahu pýtať sa. A za pápeža, ktorý možno nie vždy hovorí tak, ako sme zvyknutí, ale vždy hovorí k srdcu súčasného človeka.
