Pontifikát pápeža Damaza I., ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 11. decembra, sa začal v roku 366 a trval 18 rokov. Svojím pôsobením upevnil jednotu Cirkvi tým, že sa jednoznačne postavil proti šíriacim sa herézam.
Narodil sa okolo roku 305 pravdepodobne v Lusitánii (dnešné Portugalsko a západné Španielsko) a v mladosti sa presťahoval s rodičmi do Ríma.
Jeho otec Antonius bol kňazom v rímskom Kostole svätého Vavrinca. Damaz najprv pôsobil ako diakon v otcovej farnosti a neskôr sa stal kňazom. Je zaujímavé, že hoci sám pochádzal z kňazskej rodiny, podporoval kňazský celibát. Po smrti pápeža Liberia v roku 366 nastala krízová situácia – v dvoch rôznych voľbách boli do úradu pápeža súčasne zvolení kňaz Damaz a diakon Ursín.
Rivalita medzi ich stúpencami eskalovala a spôsobovala obete na životoch. Keď Damazovi stúpenci podpálili baziliku, zomrelo vyše sto stúpencov jeho rivala. Spor medzi znepriatelenými tábormi napokon rozhodol mestský prefekt Vettius Agorius Praetextatus. Síce sa mu nepodarilo presadiť privilegované právne postavenie biskupa Ríma, zaistil mu však post najvyššej súdnej autority v západnej cirkvi a symbolické privilégium vysokých štátnych úradníkov voziť sa po Ríme na voze.
Pápež Damaz aktívne bojoval proti herézam, ktoré ohrozovali jednotu Cirkvi. Na rímskych synodách v rokoch 368 a 369 odsúdil apolinarizmus a makedonianizmus. Prvý blud popieral Kristovu úplnú ľudskú prirodzenosť a druhý božstvo Svätého Ducha. Damaz vyslal svojich zástupcov na Prvý konštantínopolský koncil, zvolaný cisárom Teodóziom I. (379 – 395) v roku 381, kde boli tieto bludy definitívne odmietnuté a do Vyznania viery bola doplnená definícia božstva tretej božskej osoby: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.“
V roku 382 zvolal pápež Damaz Rímsky koncil, ktorý stanovil kánon Svätého písma. Tento zoznam posvätných kníh sa stal základom pre západnú cirkev a bol neskôr potvrdený na Tridentskom koncile. Damaz poveril významného učenca Hieronyma, aby preložil Bibliu do latinského jazyka. Výsledkom tejto práce bola Vulgáta, ktorá sa stala štandardom latinskej Cirkvi.
Damaz zohral dôležitú úlohu pri riešení sporov medzi rímskou a antiochijskou cirkvou. Podporoval pravoverných biskupov Atanáza z Alexandrie (328 – 373) a Petra II. z Alexandrie (373 – 381) proti ariánskym odporcom.
Pápež Damaz významne prispel k vynoveniu katakomb a propagácii úcty k rímskym mučeníkom. Na ich hroboch zanechával latinské nápisy, ktoré sám zostavoval. Obnovil Kostol svätého Vavrinca za hradbami a založil aj chrám zasvätený tomuto svätcovi vo svojom dome, známy ako San Lorenzo in Damaso.
Pápež Damaz I. zomrel 11. decembra 384 vo veku takmer 80 rokov. Bol pochovaný vedľa svojej matky a sestry v bazilike na Via Appia, ktorej presná poloha dnes nie je známa. Historik Bernhard Schimmelpfennig (1938 – 2021) ho pre jeho vplyv a autoritu považuje za jedného zo skutočných prvých pápežov.
