Drahí bratia a sestry, niekoľko nedieľ na pokračovanie zaznievajú úryvky zo 6. kapitoly Jánovho evanjelia. Ide o slová, ktoré Ježiš predniesol v synagóge v Kafarnaume a biblisti ich v priebehu dejín nazvali „Ježišova eucharistická reč“. Je to pre opakujúce sa označenie „chlieb z neba“, ktorým Boží Syn označuje vlastné poslanie. Toto označenie používame aj pre sviatosť Eucharistie.
Pre židovských poslucháčov to však bolo poburujúce vyjadrenie. Pre nich bol Ježiš príliš jednoduchý a príliš nevzdelaný človek. Poznali jeho otca i matku. Nebude im predsa on dávať lekcie z interpretácie Svätého písma! Preto bolo neprijateľným, ba až rúhaním, aby o sebe tvrdil, že je chlebom z neba, ktorý posiela Boh Otec.
Znalosť mena, adresy a pár mien z rodokmeňa ich vylúčila z možnosti čerpať z tajomstva Božieho života. Je to upozornenie aj pre nás, aby sme nepodľahli podobnému prístupu k Ježišovi a jeho evanjeliu. Prijatie sviatostí, nedeľná návšteva bohoslužieb či niekoľko hodín náboženstva na škole z nás ešte nerobia „odborníkov“ na evanjelium Ježiša Krista.
V tejto súvislosti si spomínam na vtipné a výstižné prirovnanie, ktoré použil istý kňaz, za ktorým prišiel mladý muž so žiadosťou, aby mu v časovej lehote 15 – 20 minút priblížil kresťanstvo, keďže viac času nemá. A ak to nedokáže, tak je neschopný on, ako aj celá Cirkev.
Vtedy mu kňaz povedal: „Predstavte si, že prídete za trénerom futbalu s požiadavkou, aby vás naučil hrať futbal, ale má na to 15 – 20 minút. Možno vás naučí správne si zašnurovať kopačky. Budete mu vyčítať, že je nekvalitným trénerom, lebo z vás neurobil za 15 – 20 minút futbalového majstra sveta?“
Drahí bratia a sestry, aj nás Ježiš vyzýva, aby sme sa nechali učiť samotným Bohom Otcom. Pamätajme na to, keď zdrojom duchovného života chce byť internet, sociálne siete, a nie modlitba, sviatosti a spoznávanie právd viery uprostred samotnej Cirkvi. Keď svätý Augustín komentoval túto kapitolu, povedal: „Ak ťa nepriťahujú Pánove slová a nerozumieš im, čo robíš preto, aby sa to zmenilo?“ Uchýlime sa aj my k šomraniu? Aké hľadáme možnosti, aby sme vstúpili do hlbšieho duchovného života?
Započúvajme sa ešte raz do posledných slov dnešného evanjeliového úryvku: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Pán Ježiš ich neskôr podobným spôsobom vyslovil pri Poslednej večeri, keď ustanovil Eucharistiu; a zaznievajú pri každej svätej omši počas premenenia: „Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“
Boží Syn nás vyzýva jesť chlieb života, ktorým je on sám. Jesť znamená, že Ježiš Kristus nie je nejakým bilbordom či obrazovkou, na ktorú sa pozerám, ale jeho posolstvo sa stane súčasťou môjho života, ako sa pokrm stáva súčasťou môjho tela. Svojou reálnou prítomnosťou v Eucharistii nás pozýva, aby sme vstúpili do spoločenstva s ním. Nech on v nás koná, nech on premieňa naše srdcia, nech on vstupuje do našich pocitov, slov a reakcií. Amen.
