Svätá Angela Merici, ktorú si Rímskokatolícka cirkev pripomína 27. januára, je zakladateľkou rádu uršulínok, oficiálne nazývaného Rímska únia Rádu svätej Uršule. Narodila sa v roku 1474 v severotalianskom mestečku Desenzano na brehu jazera La Garda.
Angela vyrastala v zbožnej rodine, kde ju rodičia povzbudzovali k modlitbe a pôstu. Jej obľúbeným čítaním boli Životy svätých, pričom ju inšpirovala najmä svätá Uršuľa, panna a mučenica zo 4. storočia. Rodinné šťastie však narušili tragédie – Angela počas morovej epidémie postupne stratila oboch rodičov i svoju milovanú sestru. Dievčina na prahu dospelosti sa potom presťahovala aj s mladším bratom do neďalekého mesta Salò k rodine svojho uja. Tam vstúpila do Tretieho rádu svätého Františka, kde sa zaviazala k jednoduchému životu. Spávala na podlahe, postila sa a veľa času venovala modlitbe.
Po 5-6 rokoch sa vrátila do rodného mestečka a stále ubolená zo smrti svojich najbližších modlila sa za znamenie, že našli pokoj v nebi. Jedného dňa počas žatvy zažila Angela ďalšiu mystickú víziu: otvorilo sa nebo a k nej prichádzali anjeli a panny, medzi ktorými rozpoznala svoju sestru. Vo videní sa zároveň dozvedela, že jej životným poslaním je založiť spoločnosť panien zasvätených Bohu a službe ľuďom.
Už mala vyše 40 rokov, keď ju jej františkánski predstavení poslali do vojnou zmietanej Brescie, kde sa jej meno začalo spájať s múdrosťou a charitou. Jej rady vyhľadávali ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti – od šľachticov až po najchudobnejších. V období politických a spoločenských nepokojov v Taliansku, kde vojny a korupcia rozvracali rodiny i Cirkev, sa Angela zapojila do pomoci tým najnúdznejším. Inšpiráciu čerpala od náboženského reformného hnutia Divino Amore, ktoré sa venovalo vdovám, sirotám, chorým a bývalým prostitútkam. Napriek obetavej práci však stále cítila, že jej vízia ešte nie je naplnená.
Medzi rokmi 1520 – 1529 podnikala púte na posvätné miesta kresťanstva vrátane Palestíny. Potom sa usadila v Cremone, ale už po troch rokoch sa vrátila do Brescie a nasťahovala sa do príbytku pri Kostole svätej Afry, ktorý patril lateránskym kanonikom. Tu položila základy diela, ktoré jej Boh pred mnohými rokmi ukázal ešte vo videní v Desenzane. Napokon 25. novembra 1535 – to už Angela mala 61 rokov – uzrela svetlo sveta Spoločnosť svätej Uršule, prvá spoločnosť vôbec zasvätená výchove dievčat.
Meno svätej Uršule si Angela vybrala, keďže ju považovala za ideál zasväteného života. Zakladateľka vo svojich Spisoch – Regule, Radách a Odkazoch, v tej dobe úplne originálnych a nadčasových – predpísala iba to, čo už žila so svojimi spoločníčkami: modlitbu, vzdelávanie a zasvätenie sa chudobe, čistote a poslušnosti, a to v harmónii, láske a vzájomnej úcte: „Buďte spojené jedným srdcom a jednou vôľou. Pomáhajte si navzájom, znášajte sa v Ježišovi Kristovi. Ak budete takto žiť, niet pochýb, že Pán Boh bude uprostred vás.“
Angela Merici zomrela v povesti svätosti zaopatrená sviatosťami 27. januára 1540 v Brescii. Tam je aj pochovaná v Kostole svätej Afry. V roku 1768 bola blahorečená pápežom Klementom XIII. a v roku 1807 kanonizovaná pápežom Piom VII.
Uršulínky sa rýchlo rozšírili po tom, čo v roku 1580 milánsky arcibiskup svätý Karol Boromejský inicioval zakladanie ich domov v severnom Taliansku. Postupom času sestry svojou službou naplnenou vierou dokázali zmeniť životy nespočetných generácií po celom svete. Rovnako ako ich zakladateľka svätá Angela svojím životom ukazujú, že aj uprostred utrpenia možno nájsť silu konať dobro a byť svetlom pre druhých. Medzi jej často citovaná výroky patrí aj veta: „Chaos v spoločnosti je výsledkom neporiadku v rodinách.“
Na územie dnešného Slovenska prišli prvé uršulínky v roku 1676 a založili kláštor v Prešporku. Postupne vznikli ich ďalšie domy v Trnave, Košiciach, Modre a Suchej nad Parnou. Venovali sa výchove a vzdelávaniu detí a mládeže, katechéze i pastorácii. Ich výchovno-vzdelávacia misia pokračuje aj dnes na školách, internátoch i v centrách voľného času v Bratislave, Trnave i v Košiciach.
