Dnešné evanjelium zobrazuje kaskádu Herodesovho úpadku. A možno sa v niektorých fázach tohto príbehu spoznávame aj my sami. Každý evanjeliový príbeh je totiž okrem opisu udalostí zároveň aj zrkadlom, v ktorom sa môžeme objaviť aj my sami.
Ako prvá nás prekvapí veta, že Herodes bol vo veľkých rozpakoch, keď počúval Jána Krstiteľa, no predsa ho počúval rád. Ján totiž hovoril pravdu.
Niekedy sa stáva, že ak strojcom zla niekto nastaví zrkadlo, tí si ich potom za to vážia. Lenže vieme aj to, že v minulosti sa tí, ktorí na kráľovských dvoroch hovorili pravdu, volali šašovia. Možno aj preto, lebo keby to bol niekto rovnocenný, bolo by to neznesiteľné.
Tak aj Herodes bol v rozpakoch zoči-voči kritike Jána Krstiteľa, no predsa ju rád počúval. Do príbehu vstupuje dievča, dcére tej, ktorá s Herodesom páchala hriech, a Herodes sa rozvášnil. Nastupuje vášeň. Doposiaľ mal obraz o Herodesovi svoje racio, svoj rozumový rámec. No potom nad rozumnosťou prevážila vášeň a nastúpila katastrofa. Tak to býva aj v našich životoch.
Čo vlastne urobil Herodes? Urobil si bôžika. Pretože povedať človeku: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva,“ to nie je nič iné ako zbožštenie iného človeka. Herodes zaslepený vášňou očividne netušil, že dievča si od neho vypýta hlavu toho, koho tak rád počúval.
A toto je ten moment, v ktorom sa dokážeme rozpoznať, pretože aj v nás zavše to múdre a vášnivé dokážu veľmi silno zápasiť. S Božou pomocou vieme vtedy povedať: „Bože, ty si cesta, pravda a život, a čo sa od toho odkláňa, je zlé, je to hriech.“
Toto mohol urobiť aj Herodes. Mohol povedať NIE zlu. Mohol odmietnuť žiadosť, aby bola sťatá hlava toho, ktorý svojimi ústami hovoril hlbokú pravdu o ňom a o jeho vzťahoch.
Ako keď sme v pokušení my… Čo máme vtedy robiť? Recept je veľmi jednoduchý: Nemáme sa zaoberať predmetom pokušenia. Nemáme sa zľaknúť a analyzovať to, čo nás pokúša. Vieme, že uprostred pokušení máme volať: „Ježišu, zachráň ma! Mária, nepoškvrnená a prečistá Panna, oroduj za mňa!“
Herodes sa však bál verejnej mienky. Bál sa straty priazne tých, pred ktorými prisahal. A stačilo povedať nie.
Je pozoruhodné, s akou jednoduchosťou je toto evanjelium po dramatickom zavŕšení zakončené: „Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.“ (Mk 6,29) Nenasledujú žiadne veľké komentáre, lebo všetko už bolo povedané. Herodes zavŕšil skazu v kaskáde úpadku: od múdrosti k vášni, od vášni k bezuzdnosti a zabitiu toho, kto hovoril pravdu.
Prijmime a oprime sa preto o Ježiša Krista, ktorý o Jánovi povedal, že nikto väčší sa nenarodil (porov. Mt 11,11). Ak prijmeme Krista, s jeho pomocou zvíťazíme nad pokušením zbožštiť človeka a zabudnúť na Boha.
