Dnešný svet sa ocitá vo vážnej kríze mužnosti a otcovstva. Postmoderná kultúra spochybňuje tradičnú úlohu muža, pričom ho často vykresľuje ako nepotrebného, toxického alebo slabého. Muži sú buď karikovaní ako agresívni a necitliví, alebo, naopak, ako nerozhodní a bez pevného charakteru.
Súčasne sa otcovská rola redukuje len na biologickú funkciu, čím sa stráca hlboký význam otcovstva ako duchovného a morálneho vedenia. Výsledkom je generácia mladých mužov, ktorí nevedia, čo znamená byť skutočným mužom, a detí, ktoré vyrastajú bez otcovského vzoru.
Kríza mužskej identity má viacero príčin a tento príspevok ich istotne nezachytí všetky. Zaostrime na tie najmarkantnejšie.
Radikálny feminizmus. Hoci pôvodný feminizmus bojoval za práva žien, dnes sa často obracia proti samotnej podstate mužskosti. Muži sú vykresľovaní ako utláčatelia, pričom sa ignoruje ich dôležitá úloha v rodine a spoločnosti.
Rodová ideológia. Mužskosť sa dnes redukuje na psychologický koncept, ktorý môže byť „flexibilný“, čím sa rozmazáva prirodzená odlišnosť medzi mužom a ženou. Muži strácajú jasnú predstavu o svojej identite.
Slabé mužské vzory. Mnohí mladí muži nemajú pozitívne mužské vzory, pretože v ich rodinách chýbali otcovia alebo sa ocitli v spoločnosti, kde sa mužskosť zosmiešňuje. Na druhej strane médiá často propagujú nevyvážené vzory – buď extrémne dominantných mužov, alebo, naopak, mužov bez iniciatívy a cieľa.
Kríza otcovstva. Mnoho mužov sa vyhýba zodpovednosti za rodinu a deti. Otcovstvo sa dnes často chápe len ako ekonomická podpora, nie ako osobná a duchovná úloha. Deti vyrastajú bez emocionálnej a duchovnej prítomnosti otca, čo vedie k ich vnútornej neistote a hľadaniu identity inde.
Pokles hodnoty práce a sebestačnosti. Mnohí muži stratili vzťah k manuálnej práci a sebestačnosti. Zatiaľ čo predchádzajúce generácie sa hrdili schopnosťou uživiť rodinu a prispieť spoločnosti, dnes je práca často vnímaná len ako nutné zlo, nie ako spôsob, ako slúžiť druhým.
Dnes čelíme epidémii chýbajúceho otcovstva. Milióny detí vyrastajú bez otcov, čo vedie k emocionálnym a spoločenským problémom. Absencia otcovskej postavy prispieva k delikvencii, depresii a strate identity mladých mužov.
V tomto chaose je svätý Jozef odpoveďou a vzorom biblickej mužnosti. Ukazuje, že muž môže byť skutočne silný vtedy, keď sa odovzdá Bohu a druhým. Dáva nám vzor otcovstva, ktorý je založený na službe, vernosti a odvahe.
Príklad svätého Jozefa môžeme rozčleniť na viaceré aspekty:
Muž spravodlivosti a viery. Pravá mužnosť sa neprejavuje dominanciou či agresivitou. Jozef bol silný, ale nikdy nevládol silou, ale spravodlivým charakterom a poslušnosťou Bohu. Bol ochrancom Márie a Ježiša vždy v láske a pokore. Skutočný muž je ten, kto sa podriaďuje Božej vôli a vedie svoju rodinu k svätosti.
Ochranca rodiny a vzor otcovstva. Pápež František opakovane zdôrazňuje, že „otcom sa muž nerodí, ale stáva“. Jozef nám ukazuje, že otcovstvo nie je len biologická úloha, ale záväzok postarať sa o blaho svojej rodiny. Dnešný svet potrebuje mužov, ktorí neutečú pred svojimi povinnosťami, ale budú pevnými piliermi pre svoje deti.
Muž, ktorý pracuje a slúži. Jozef bol tesár, jednoduchý robotník, ktorý sa živil vlastnými rukami. Práca mu dávala dôstojnosť a poslanie. Svätý Ján Pavol II. povedal, že Jozef je „stelesnením evanjelia práce“. Práca muža nespočíva len v zarábaní peňazí, ale aj v službe rodine a spoločnosti. Skutočný muž nachádza v práci zmysel a naplnenie.
Muž ticha a modlitby.Jozef nepovie v Biblii ani slovo, no jeho činy hovoria jasne a nahlas. Jozef je mužom rozjímania, kontemplácie a osobného kontaktu s Bohom. Dnes žijeme v hlučnom svete, kde je ťažké počuť Boží hlas. Muž Jozefovho typu vie, že sila vychádza z ticha a modlitby.
Muž obetavej lásky.Jozef sa nikdy nestaval do centra pozornosti. Žil pre svoju rodinu a pre Boha. V dobe, keď sa mnohí muži sústreďujú len na svoje potreby a túžby, nám Jozef ukazuje, že pravé šťastie spočíva v darovaní seba samého druhým.
Pápež František hovorí: „Naša doba potrebuje otcov. Nemá potrebu tyranov, ktorí ovládajú iných, aby si kompenzovali vlastné nedostatky. Odmieta tých, ktorí si mýlia autoritu s autoritárstvom, službu so servilnosťou, diskusiu s útlakom, moc s deštrukciou.“ Potrebujeme mužov, ktorí budú silní v charaktere, oddaní rodine a verní Bohu.
Svätý Jozef, oroduj za nás!
