Teológ PhDr. Juraj Vittek, PhD., ktorý pôsobí v Bratislave, putoval úctyhodných päťtisíc kilometrov po Taliansku, aby navštívil miesta spojené s legendárnou Božskou komédiou. „Pre mňa je Dante Alighieri, jej autor, objavom v sprevádzaní môjho duchovného života,“ prezradil.
Zároveň konštatoval: „Danteho som vždy vnímal ako celoživotnú výzvu vzhľadom na to, že som dlhé roky strávil v Taliansku a taliančina je aj môj druhý jazyk. Preto som usúdil, že nepoznať Danteho znamená nedostatočne poznať Taliansko a taliančinu,“ prezradil. Uvedomoval si, že ide o velikána, ktorého štúdium si vyžaduje aj vysokú úroveň znalosti kultúry, poznania teológie, filozofie, dejín umenia atď. Vlani uňho dozrelo presvedčenie s vervou sa pustiť do jeho hlbšieho spoznávania, a to práve počas dovolenky. Rozhodol sa teda putovať po jeho stopách, celé hodiny sa zaoberal Božskou komédiou a počúval pritom aj vydarený audio projekt verejnoprávneho rozhlasu.
A čo považuje za kľúčové z toho, čo si odniesol z talianskej púte? „Pre mňa je Dante objavom v sprevádzaní môjho duchovného života. Ponúka putovanie duše, ktorá žije v tomto pozemskom živote v jej hľadaní spojenia s božským, teda s Bohom. Je pre mňa sprievodcom v tom, ako prepájať svoju vieru so všetkými pozemskými skutočnosťami – spoločenským i politickým životom, kultúrou – a ukazuje mi, ako toto všetko zapojiť do našej cesty k Bohu,“vyznáva sa zo svojho nevšedného záujmu.
Zaujímalo nás, či využíva Božskú komédiu aj v rámci kňazskej služby. Spomenul príklad sviatku svätých Petra a Pavla, keď si zadal do internetového vyhľadávača „symbol kľúčov v Božskej komédii“ a rozvíjal ho. „Dante ponúka obrazy, ktoré sú veľmi sugestívne. Vzbudzuje emócie, ktoré sú stále platné. A ako pripomína pápež František, v homíliách by mala zaznieť myšlienka, cit aj obraz. Už takmer tridsať rokov študujem svätého Tomáša Akvinského a Dante mi dáva kľúče, ako do teológie svätého Tomáša vložiť obraz a cit,“ dozvedáme sa od teológa Juraja Vitteka.
Miláčik Talianov
Danteho Božská komédia je považovaná ešte aj dnes, po vyše siedmich storočiach od jej vzniku, za základné dielo svetového písomníctva a literárny klenot s nadčasovým posolstvom. Vedeli ste, že v Taliansku dodnes nájdete kaviarne s citátmi z Božskej komédie? Dante je miláčikom svojej domoviny, ale zažil v nej aj trpký pocit vyhnanca. Len nedávno pred tromi rokmi sme si pripomínali 700 rokov od úmrtia rodáka zo slávnej Florencie (narodil sa v roku 1265), nedostižného autora jedného z najslávnejších literárnych diel všetkých čias, ktorý zomiera vo veku 56 rokov v Ravenne v roku 1321. (Riskantné rozhodnutie zapojiť sa do politického života rozhádanej Florencie ho, žiaľ, „vyhnalo“ z rodného mesta.)
Rozsiahly básnický epos Božská komédia dokončil až tesne pred smrťou a sám ho označil za „opus doctrinale“ s filozofickým i vážnym teologickým odkazom svetu. Komédiou nazval dielo on sám. Obsahuje prvky tragédie i komédie, no putovanie hlavného protagonistu diela napokon po hriešnom začiatku v pekle vyústi v šťastný záver – v nebi. Označenie božská pridal ku komédii prvý „vykladač“ Danteho Giovanni Boccaccio. Od 16. storočia sa tak kniha uvádza s týmto názvom.
„Majstri slova“ a ich brilantný preklad
Danteho putovanie záhrobím sa v Božskej komédii začína na Zelený štvrtok roku 1300, ktorý pápež Bonifác VIII. po prvý raz vyhlásil za jubilejný. Peklom ho sprevádza jeho učiteľ Vergilius a v očistci a v nebi, kam už nepokrstený Riman nesmel, je jeho sprievodkyňou životná múza, inšpirácia a láska Beatrice ako symbol viery.
U nás vďačíme za brilantný preklad Božskej komédie do slovenčiny dvom mužom: romanistovi Jozefovi Felixovi a básnikovi Viliamovi Turčánymu. Vďaka nim máme Božskú komédiu v podobe, ktorá naplno zachováva jej umeleckú, duchovnú i dokumentárnu hodnotu. Mimochodom, možno neviete, ale ako zaznelo na nedávnej konferencii v Trnave, Viliamovi Turčánymu trvala práca na preklade epochálneho diela Božskej komédie (14 000 veršov) úctyhodných 29 rokov! Pre jej preklad ho získal už spomenutý Jozef Felix. Spolu preložili Peklo a Očistec. Raj, už po Felixovej smrti, prekladal sám. Treba pripomenúť, že Viliam Turčány dôsledne dbal na zachovanie všetkých prozodických vlastností Danteho poézie a Jozef Felix ich doplnil zasväteným komentárom.
Komplexným príspevkom do zoznamu vydaní Alighieriho diela na Slovensku je počin vydavateľstva Spolku svätého Vojtecha – Božská komédia s ilustráciami Miroslava Cipára. Dielo vyšlo v roku 2019. Je to úctyhodná kniha: na vyše 800 stranách prináša všetky tri spevy Božskej komédie (Peklo, Očistec, Raj) a 280 strán doslovov i komentárov pre hlbšie pochopenie.
Keď Dante „sprevádza“ teológov
Vlani sa uskutočnila v Spišskom Podhradí pozoruhodná konferencia o Dantem, ktorú v rámci 8. ročníka Dní kresťanskej kultúry zorganizoval s odborníkmi – „danteológmi“ v prostredí kňazského seminára v Spišskej Kapitule HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD., katolícky kňaz a cirkevný historik. Zaznelo tam o. i., že významný taliansky básnik a jeho Božská komédia sa vrátili do Cirkvi iba počas uplynulých sto rokov!
Katolícky kňaz ThLic. Marek Iskra, člen Rady pre rodinu Konferencie biskupov Slovenska, riaditeľ Diecézneho pastoračného centra pre rodinu v Banskej Bystrici, absolvent Pápežského inštitútu svätého Jána Pavla II. v Ríme a člen predsedníctva Akadémie Karola Wojtyłu, prišiel so zaujímavým priznaním: je to práve Dante, kto mu pomáha zvládnuť množstvo povinností a úloh, ktoré musí denne vybaviť. Pri ňom totiž relaxuje a on mu pomáha hľadať odpovede na zložité otázky. Sprevádza ho životom i kňazskou službou.
V katolíckom Rádiu Lumen pred časom rozoberal Božskú komédiu formou relácií na pokračovanie. „Moji profesori chodili do Florencie, kde známy herec a režisér Roberto Benigni robil každý večer počas celého mesiaca máj prednes a výklad prvej časti Božskej komédie – Pekla. Ja som sa vtedy veľmi čudoval, že moji školitelia chodia na takúto akciu. Hovoril som si: veď Božská komédia, to je určite čosi proti Bohu. Zrejme vo mne rezonovali ešte myšlienky z gymnázia, kde sme sa učili, že to je protiklerikálna báseň, a teda som bol veľmi prekvapený postojom profesorov v Taliansku. Keď som sa ich na to pýtal, povedali mi: ‚Však my sa tam chodíme učiť! Dante je náš!‘ Darovali mi DVD so záznamom, potom som si zakúpil aj ďalšie časti, ktoré som si vzal domov s tým, že toto určite chcem vedieť.
Desať až pätnásť rokov to vo mne dozrievalo. Vytváral som si skupinu priateľov, s ktorými som sa aj ja chcel pustiť do Božskej komédie. A keď už bol potom zo Spolku svätého Vojtecha k dispozícii nádherný preklad diela od pána Viliama Turčányho, bolo u mňa rozhodnuté. Dante dal mená tomu, čo prežívam, dal mi možnosť porozumieť všetkým ťažkostiam, s ktorými sa aj ako kňaz stretávam a borím. Dal mi odvahu a nádej týmto veciam čeliť, nevzdávať sa. Myslím si, že Dante to mal oveľa ťažšie ako ktokoľvek z nás. Napriek tomu, čo prežil — vyhnanstvo, dokonca bola na jeho hlavu vypísaná odmena –, tak za takýchto podmienok dokázal urobiť nádhernú báseň, ktorá je vlastne o hľadaní šťastia: či už tu na zemi, alebo s odkazom na večnosť. Myslím, že pre každého z nás môže byť obohatením.“
Teológ z Banskej Bystrice nás vovádza do záujmu o Danteho aj týmito zaujímavými informáciami: „Prvých 150 – 200 rokov od napísania diela bol Dante postupne rozširovaný po celom Taliansku a niekedy v polovici 16. storočia bol odsunutý, možno trochu nepochopený. Dá sa povedať, že tak bolo veru až do roku 1921, keď ho pápež Benedikt XV. na 600. výročie jeho smrti opäť vyzdvihol a potom to urobili aj pápeži Pavol VI., Ján Pavol II., Benedikt XVI. a aj súčasný pápež František. Samotný Dante spája rozum a milosť a poskytuje cestu pochopenia viery v kontexte, ktorá je naozaj živá, kričiaca, plačúca, radujúca sa a ktorá má konkrétne reálne prejavy.“
Poézia, ktorá evanjelizuje
Keď sa pýtame znalca Danteho, či je preňho Božská komédia viac meditáciou, relaxom alebo literárnou katechézou, odpovedá: „Je to pre mňa poézia, ktorá povznáša, poúča, evanjelizuje aj katechizuje, ba dokonca dáva dejinné, kultúrne, historické i geografické poznatky. Je teda jedným veľkým úžasom, ale predovšetkým je to poézia o láske, za ktorou je aj konkrétne ľudské oko — oko ženy Beatrice, Lucie i Panny Márie, je to o láske k Bohu, ktorá je silnejšia ako akákoľvek iná sila.“
ThLic. Marek Iskra ešte priznáva: „Keď čítam Danteho, stále žasnem. Zdá sa mi, že som iba žiačik na pleciach veľkého učiteľa, vedie ma. Vykladá môj život i život každého jedného človeka putujúceho na zemi, lebo každý z nás prežíva svoje radosti i bolesti. Keď je človek úprimný sám voči sebe a nechce utekať do nejakých iných svetov, tak prichádza aj k bolesti, aj k neprávosti, strachu, mocenským záujmom – a o tom všetkom je Božská komédia.“
Podľa teológa Marka Iskru dnes vyhráva ten, kto dokáže formovať túžby človeka. „Je to otázka umenia aj kultúry a kultúra vždy chcela formovať túžby, upriamiť túžby človeka. Kultúra upriamuje naše hodnoty aj na vyššie ciele a som presvedčený, že formovanie túžob je kľúčové, aby sme nezostali len na úrovni prízemných radostí, pri konkrétnych reálnych materiálnych skutočnostiach, lebo naše túžby sú väčšie.
Myslím, že už spomínaný Roberto Benigni povedal, že nie je ľahké čítať Danteho dielo, ale nech je požehnaná tá námaha, ktorá nás to stojí — prečítať jeho dielo a pochopiť ho. Pretože to ide do vnútra nášho srdca a my nášmu srdcu chceme rozumieť. V ňom je napísaná túžba po šťastí, ale nie v zmysle hedonistického dostatku všetkého, ale ešte po väčšom šťastí.
Aj o tom hovorí Danteho komédia, že to šťastie je dvojité: jednak tu na zemi, ale zároveň chceme večné šťastie – a k nemu sa človek dostáva postupne, aj prechodom cez nepriazne a ťažké osudy. To formovanie túžob až k božskému, večnému šťastiu a pokoju, ktoré nenaruší dokonca ani neprávosť či mocenské zápasy, alebo veľká tragédia, to je, dá sa povedať, vrchol mystiky,“ dodáva skúsený kňaz a „danteológ“ Marek Iskra. Má pravdu: Dante klope aj na dvere súčasnej doby.