Veľkú štúdiu o náboženských presvedčeniach predstavila marketingová spoločnosť Ipsos ešte minulý rok. Prieskum v 26 krajinách potvrdil, že „proroci“ sekularizácie 20. storočia sa mýlili: náboženstvo nezažíva úpadok, ktorý mu predpovedali. Naopak, vo viacerých častiach Európy je „generácia Z“ naklonená návšteve kostolov, mešít, synagóg a chrámov viac ako generácia ich rodičov.
Prieskum však odhaľuje aj určitú ambivalenciu. Napríklad vo Švédsku bola až polovica všetkých respondentov presvedčená o pozitívnych účinkoch náboženstva na jednotlivca. No zároveň až 70 % opýtaných uviedlo, že náboženstvo spôsobuje vo svete viac škody ako úžitku. Len 22 % súhlasilo s tvrdením, že ľudia praktizujúci náboženstvo sú lepší občania ako neveriaci.
Svetoznámy profesor sociológie Rodney Stark už v minulosti poukázal na podobné výsledky v severoamerickom kontexte. Analýzou dát prišiel k záverom, že čím viac veriacich žije v populácii, tým nižší je výskyt vlámaní, krádeží, lúpeží, napadnutí, znásilnení a vrážd.
Profesor Stark tiež ukázal, že pravidelne praktizujúci veriaci žijú v priemere o 7,6 roka dlhšie ako ľudia bez vyznania. U veriacich ľudí je tiež vyššia životná spokojnosť a menej problémov s depresiami a neurózami v porovnaní s americkým priemerom.
Navyše, pravidelní návštevníci kostolov častejšie uzatvárajú manželstvo, je u nich nižšia rozvodovosť a viac manželov opisuje svoje zväzky ako „veľmi šťastné“ v porovnaní so všeobecnou populáciou. Profesor Stark tiež konštatoval, že veriaci ľudia znamenajú ekonomický benefit, z ktorého profitujú aj ich ateistickí spoluobčania. V prípade USA Stark uvádza až 2,6 bilióna USD ročne.
Podobné výsledky boli zistené aj v Európe. Nedávna dánska štúdia zistila, že nábožensky aktívni muži potrebovali o tretinu hospitalizácií menej ako ich sekulárni rovesníci.
Rovnako pozoruhodné je, že keď dánsky výskumný tím skúmal mieru úmrtnosti hospitalizovaných pacientov, zistil, že u nábožensky založených mužov bola nižšia o 30 a v prípade žien až o 44 %.
Presnú príčinu týchto čísel však výskum nestanovil. Otázku, či lepšie čísla súvisia s príslušnosťou k zdravej komunite alebo so zdravším životným štýlom, nechal výskum otvorenú. Predchádzajúce európske štúdie však ukázali podobné výsledky vrátane skutočnosti, že pravidelní účastníci náboženských stretnutí, mali nižšiu pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu.
Napriek týmto výskumom je rozšírený názor, že náboženstvo spôsobuje vo svete viac škody ako úžitku. Poukazuje sa pritom na nábožensky motivované vojny a násilie. V tejto súvislosti poukázal švédsky historik náboženstva Mattias Gardell na skutočnosť, že viac ako 90 % všetkých ozbrojených konfliktov vo svete v rokoch 1945 – 2001 nemalo svoju primárnu príčinu v náboženstve.
Za zmienku stoja aj zistenia amerického profesora sociológie a politológie Roberta Woodberryho, ktorý dospel k záveru, že až polovica demokracií v regiónoch Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a Oceánie historicky súvisí s prítomnosťou kresťanských misionárov.
Každopádne, primárny dopad kresťanstva sa predmetom štúdií nestal. Jeho účelom totiž nie je predĺžiť život o 10 rokov, ale sprostredkovať účasť na večnom živote. A spoľahlivé meracie techniky v tejto oblasti zatiaľ chýbajú.
Podľa CNE spracoval: Rastislav Čižik
