Koncom júna touto smutnou skúsenosťou prešli až tri farnosti z Paderbornskej arcidiecézy v Nemecku, ktoré sa nachádzajú v Pastoračnej oblasti svätého Dionýza. S tromi Kostolmi svätej Alžbety, svätej Barbory a svätého Konráda sa veriaci rozlúčili slávením poslednej eucharistickej hostiny.
Neľahkú situáciu, jej priebeh i príčiny priblížil zodpovedný duchovný Dr. Nils Petrat.
Profanizácia kostolov bola súčasťou takzvanej realitnej zmluvy, ktorú farnosť uzavrela s Paderbornskou arcidiecézou. Všetky tri kostoly patrili do veľkej Farnosti svätého Dionýza v Herne a združovali okolo seba menšie spoločenstvá. Pastoračná oblasť svätého Dionýza tak z pôvodných desiatich chrámov prišla v krátkom čase o tri. Otec Petrat vysvetľuje, že kostoly nahusto postavili v 50. a 60. rokoch minulého storočia prisťahovalci, ktorí prišli zo Sliezska a našli si tu prácu v oblasti baníctva. Priniesli si so sebou aj živú vieru a nové budovy boli postavené v duchu ich optimizmu.
Situácia je dnes iná. „V časoch, keď do kostola chodí čoraz menej ľudí, už nie je potrebných toľko kostolov. Musíme zostať realisti,“ hovorí otec Petrat a odôvodňuje, že dva kostoly v jednej mestskej časti dnes už netreba.
Napriek tomu tento krok mnohých veriacich bolí rovnako ako otca Petrata. Nemilú úlohu zatvoriť chrámy zdedil po svojom predchodcovi. „Generácie pred nami stavali kostoly a ja som súčasťou generácie, ktorá ich opäť zatvára. To bolí,“ delí sa o pocity kňaz, ktorý dostal úlohu zatvoriť kostoly v samých počiatkoch svojej pastorácie na novom mieste.
Otec Petrat priznal, že hoci veriaci boli na zatvorenie kostolov pripravení, priestor dostali aj emócie. „Bohoslužby boli dojímavé a spojené s veľkým smútkom. Pre niektorých, najmä pre starších členov farnosti, to bol obrovský zlom. Niektorí vyrástli tu pri kostole, znamenal pre nich domov.“ Veriaci dostali možnosť poďakovať sa za všetko dobré, čo zažili, ako bol krst či svadba. (…) Mohli sa dotknúť svätca alebo si opäť sadnúť na svoje obľúbené miesto. Na rozlúčku s kostolom sme každému venovali toľko času, koľko potreboval. Z každého spoločenstva bol niekto, kto sa potom postavil k mikrofónu a podelil sa s ostatnými o osobné dojmy alebo sa pomodlil,“ opísal otec Petrat dojímavé chvíle rozlúčky.
Potom nasledoval úplný záver. „Poslednýkrát sme zazvonili, naposledy sme nechali zaznieť organ a na konci omše sme zhasli ‚večné svetlo‘. Vo všetkých troch kostoloch sme na konci vyprázdnili svätostánok a Eucharistiu sme vyniesli v sprievode do iného kostola,“ ukončuje otec Petrat opis rozlúčky s tromi kostolmi.
Dva z troch zatvorených chrámov budú prispôsobené na profánne využitie a tretí kostol – Kostol svätej Barbory – bude zbúraný, keďže nie je pamiatkovo chránený. Otec Petrat pripomína, že hoci sa jedna kapitola končí, zároveň farnosť začína nové projekty ako Detské cirkevné centrum a Komunitné bohoslužobné centrum v Herne.
„Potrebujeme spojiť sily, aby sme dosiahli väčšiu viditeľnosť v našom sekulárnom a teraz prevažne moslimskom meste a aby sa naša komunita stala hmatateľnou.“ Aj v tomto prípade sa farské spoločenstvo chce riadiť podľa známeho hesla: Keď Boh zatvorí dvere, otvorí okno. Isté však je, že okno zatvorených chrámov to už nebude.
Trend zatvárania chrámov zjavne súvisí s úbytkom veriacich, ktorý je v Nemecku doložený aj štatisticky – počtom odídencov z Cirkvi. Ten sa za posledné roky stále zväčšuje a doterajšie takmer polmiliónové maximum dosiahol v roku 2022. Katolícka cirkev v Nemecku na nepriaznivú situáciu reagovala projektom takzvanej Nemeckej synodálnej cesty, ktorého príprava sa začala v roku 2019, teda ešte skôr, ako pápež František otvoril aktuálne prebiehajúcu Synodu o synodalite.
Podľa vyjadrení Vatikánu razia zástancovia Nemeckej synodálnej cesty kurz „protestantizácie“ Katolíckej cirkvi, ktorý však neprinesie potrebné ovocie. Kritici uvádzajú, že výstupy z Cirkvi nesúvisia s tým, že by Cirkev dnes nebola súčasná, ale práve naopak, a navrhujú prehĺbenie vo viere a v hlavnom poslaní každého kresťana, ktorým je šírenie evanjelia.
Pri pohľade na túto situáciu v západných krajinách sa legitímne vynára otázka, či niečo podobné nečaká aj nás na Slovensku. Je to len otázkou času, alebo existuje riešenie? Jedna z najzaujímavejších odpovedí na túto otázku pochádza od pápeža Benedikta XVI.: „Nie je potrebné vymýšľať novú Cirkev. Stačí sa prehĺbiť v tej Kristovej.“
