Veľký týždeň, ktorý sme začali Kvetnou či Palmovou nedeľou, nás prevedie posledným týždňom života Pána Ježiša na zemi a tomu je prispôsobený aj jeho tón a rytmus.
Dom priateľstva a vôňa oleja
Evanjeliové čítanie Veľkého pondelka nás vedie do Betánie, kde Ježiš navštívi svojich priateľov Martu, Máriu a Lazára. V ich dome sa odohráva niečo intímne, tiché, ale zároveň hlboko prorocké: Mária vezme vzácny nardový olej, pomaže ním Ježišove nohy a poutiera ich svojimi vlasmi. Vzduch je preniknutý vôňou tejto zvláštnej obety.
Judáš sa nad týmto plytvaním pohorší, no Ježiš hovorí jasne: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu!“ V tomto geste dáva rozpoznať svoju blížiacu sa smrť. Mária, žena ticha a kontemplácie, urobí niečo, čo Judáš nedokáže pochopiť: z lásky a vnímavosti voči prítomnému Božiemu Synovi koná bez vypočítavosti. Neskôr po Ježišovej smrti už jeho telo nikto takto nepomazal. Všetko sa odohralo vopred, v dome jeho priateľov.
Veľký pondelok v našich bežných rytmoch
Pre väčšinu ľudí je Veľký pondelok obyčajným pracovným dňom. Nákupy, práca, e-maily, rutinné rozhovory. Veľká noc je „už čoskoro“, ale ešte nie dnes. Medzitým si možno uvedomujeme, že veľkopôstne obdobie prešlo rýchlo, mnohé predsavzatia ostali len v kalendári a pocit duchovnej prípravy je slabší, ako sme dúfali.
Ale práve preto má tento pondelok svoju výnimočnosť. Je ešte čas. Nie veľa, ale ešte pár dní. Je to možno posledná príležitosť spomaliť, pozrieť sa do seba a rozhodnúť sa: Chcem sa naozaj pripraviť? Chcem sa zmieriť s Bohom, s blízkymi, sám so sebou? Alebo sa vyhovorím na zaneprázdnenosť a nechám to na „niekedy inokedy“?
Očistiť svoj chrám
Ak nás trápi duchovný neúspech, ak cítime, že sa modlíme len málo, nečítame Božie slovo, zanedbávame sviatosti, Ježiš nám dnes ukazuje, čo máme urobiť: pozvať ho, aby nás očistil; tak ako chrám. Aby vyhodil to, čo zaberá priestor modlitbe, tichu, skutočnej prítomnosti. Aby opäť otvoril v nás priestor, kde môže plnšie prebývať Boh.
Toto je skutočný význam Veľkého pondelka. Nie je to len „prvý deň v týždni pred sviatkami“. Je to chvíľa, keď sa môžeme rozhodnúť, znova a úprimne, že pozveme Krista, aby prešiel naším domom, naším srdcom a našiel miesto, kde bude môcť prebývať.
„Dom sa naplnil vôňou oleja…“ konštatuje evanjelista Ján (12,3). Nech je aj náš dom, srdce, rodina či vzťahy miestom, kde Kristus nájde lásku. Nie listy bez plodov. Ale konkrétnu, jednoduchú, živú lásku, ktorá neváha konať, aj keď vonku ešte „nie je sezóna“.
Spracovala: Tatiana Čižiková
