Nedeľa Vzkriesenia, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roka, nás vedie k zmyslu kresťanskej viery: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15,14) Napriek tomu, že Rímskokatolícka i Gréckokatolícka cirkev oslavujú to isté tajomstvo, ich liturgické dôrazy i duchovná atmosféra sa v niektorých aspektoch líšia.
Svojím jazykom sa snažia vyjadriť inú stránku tajomstva, ktoré prekračuje hranice ľudskej chápavosti i skúsenosti: tajomstvo premenenej smrti a prázdneho hrobu.
Rímskokatolícka cirkev: Z tmy do svetla
Slávenie Veľkej noci v Rímskokatolíckej cirkvi kulminuje vo Veľkonočnej vigílii, ktorá sa koná po zotmení na Bielu sobotu a trvá do nedele. Hoci liturgicky už patrí k Veľkonočnej nedeli, nesie v sebe napätie noci, očakávania, ticha. Vigília je rozdelená do viacerých častí: slávnosť svetla, liturgia slova, krstná liturgia a eucharistická liturgia.
Na začiatku sa požehnáva nový oheň a veľkonočná svieca – paškál, ktorá symbolizuje vzkrieseného Krista. Nasledujú starozákonné čítania, ktoré sledujú dejiny spásy od stvorenia sveta až po prísľub nového srdca. Po slávnostnom speve „Glória“ a zvonoch, ktoré znova zaznejú po odmlke na Zelený štvrtok, sa číta evanjelium o prázdnom hrobe.
V samotnú nedeľu ráno sa slávi slávnostná svätá omša Veľkonočnej nedele, kde dominujú radostné piesne, spev „Aleluja“ a výzdoba chrámu plná kvetov a svetla. Záver omše nie je koncom slávenia, ale jeho začiatkom. Päťdesiatdňové veľkonočné obdobie trvá až do Turíc a má svoje vlastné liturgické texty a predspevy.
V mnohých slovenských farnostiach sa vo veľkonočné ráno koná aj procesia vzkriesenia s monštranciou a spevom „Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych“. Tento zvyk má svoje korene v barokovej ľudovej zbožnosti, no pretrval ako súčasť identity miestnych komunít.
Gréckokatolícka cirkev: Pascha – sviatok nad všetky sviatky
Gréckokatolícka cirkev označuje nedeľu Kristovho vzkriesenia starobylým slovom Pascha, prevzatým z hebrejského pésach, teda prechod. V kresťanskom význame ide o prechod zo smrti do života, z temnoty do svetla, z otroctva hriechu do slobody Božích detí.
Slávenie Paschy sa začína polnočnou bohoslužbou – polnočnicou. Predchádza jej symbolické zatvorenie chrámu, tma, ticho. O polnoci kňaz zapáli sviecu od „nového svetla“, ktoré symbolizuje Krista. S veriacimi sa presunie pred chrám a spieva: „Kristus vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval! V tej chvíli sa cárske dvere ikonostasu otvoria a zostanú otvorené počas celého nasledujúceho Svetlého týždňa ako znamenie, že brána neba je vďaka Kristovi znova otvorená.
Nasleduje utiereň Paschy, počas ktorej sa opakovane spieva radostný tropár vzkriesenia: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol, a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ Slová „Christós voskrése – Voístinu voskrése“ sa stávajú pozdravom, ktorý vymení cezročné „Sláva Isusu Christu!“. Božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho, ktorá po utierni nasleduje, je oslavou nového života.
Zaujímavosťou je čítanie Prológu z Jánovho evanjelia, ktorý hovorí o „Slove, ktoré bolo na počiatku“, a to v rôznych jazykoch – po grécky, latinsky, cirkevnoslovansky, slovensky… Ide o starobylý zvyk, ktorý vyjadruje, že radostná zvesť o Kristovom vzkriesení je určená celému svetu a historická udalosť vzkriesenia Ježiša Krista znamená premenu celého stvorenia.
Po božskej liturgii nasleduje požehnanie pokrmov: vajíčok, šunky, syra (hrudky či sirca), masla, chleba či sladkého koláča paska. Tieto pokrmy sa počas Veľkého pôstu nejedávali a ich požehnanie je znakom radosti a hojnosti po období odriekania.
Liturgické jazyky a symbolika: Oslava pre zmysly aj rozum
Latinský obrad je postavený na racionálnej štruktúre, dôraze na texty, symboliku svetla a hlboký prechod zo starého do nového, kým východný obrad pôsobí predovšetkým zmyslovo – cez vôňu kadidla, spevy, opakujúce sa verše a liturgický pohyb sa veriacemu prihovára celá atmosféra slávenia. Liturgické čítania západného obradu sa vyberajú podľa liturgického cyklu a zameriavajú sa na svedectvo o prázdnom hrobe a na stretnutie s Kristom.
Hoci sa obradové jazyky líšia, ich duchovné posolstvo je rovnaké: Kristov hrob je prázdny, smrť je porazená, Život víťazí. A kresťan je pozvaný, aby toto víťazstvo prijal „celým svojím srdcom, mysľou a zo všetkých síl“.
Spracovala: Tatiana Čižiková
