Pred niekoľkými dňami nám mediálny priestor ponúkol články, v ktorých sme sa dozvedeli o predpovedi amerického podnikateľa a filantropa Billa Gatesa. Ten tvrdí, že prechod na umelú inteligenciu (AI) prežijú len tri povolania, zatiaľ čo ostatné podľahnú vplyvu čoraz prepracovanejšej AI.
Pre zaujímavosť sú to programátori, energetickí experti a biológovia, ktorí tento boj o svoje pracovné miesto úspešne zvládnu. Pousmial som sa a pomyslel si: „Určite nie, a keby aj áno, tak to je otázka ďalekej budúcnosti.“ Už by som bol nato aj zabudol, no nástenka na mojich sociálnych sieťach mi tento článok zobrazila ešte niekoľkokrát, čo ma donútilo sa nad tým lepšie zamyslieť.
Boj o človeka prebieha už dnes
Spomínam si na odučené hodiny v škole a svoje neustále upozorňovanie žiakov, aby sa nehrali s mobilom. Pri túžbe rozprávať so žiakmi im dávam možnosť opýtať sa na niečo, čo ich zaujíma. Otázka, ktorú dostanem, znie: „Môžeme mať do konca hodiny už voľno a používať mobily?“
Poobede odchádzam nakúpiť do supermarketu a pri pohľade na dlhý rad pri jedinej fungujúcej pokladni sa otočím na samoobslužné, ktoré sú spustené všetky.
Moderné technológie, internet, mobily alebo dnes už umelá inteligencia prinášajú mnoho pozitívneho, ale zároveň boj o človeka. Tento zápas o dušu, srdce, emócie človeka je oveľa zložitejší ako prebratie nášho povolania. Žijeme vo svete, keď sused nepožiada o pomoc, pretože to „vygoogli“ a spraví sám; keď rodič nevidí dieťa a opačne – skôr si napíšu správu, ako prehodia slovo; keď namiesto precvičenia si futbalových schopností na ulici pred domom precvičujeme si zrak a prsty na rukách pred televízorom.
Technológie nie sú zlé, ale je nebezpečné, ak túto vojnu prehrávame tým, že sa stávame otrokmi, ktorí si nedokážu vybrať, ale priam musia zapnúť, kliknúť… Nejde to odložiť: práve teraz je to dôležité a ani o sekundu neskôr.
Ako zvíťaziť?
Človek, koruna tvorstva, používa rozum a slobodnú vôľu iba vlastnými rozhodnutiami a so zakódovaným svedomím, ktoré je, samozrejme, ovplyvňované vývojom nášho života a tým, ako sa oň staráme. Ale je to od Boha nám daný zákon, ktorý ukazuje tú správnu cestu, ak si nezvolíme inú. Boh nám dal túto výsadu byť hlavou tvorstva, ako čítame v Knihe Genezis: „‚Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!‘ A stalo sa tak. (…) A Boh videl, že je to dobré. (Gn1,24.25) A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. (…) A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (Gn1,27.31)
Vidíme tu rozdiel v konštatovaní Boha. Všetko, čo urobí, je dobré, ale až keď stvorí človeka, tak to ohodnotí slovami: „Bolo to veľmi dobré.“ Človek je sám sebe protivníkom, ak stráca empatiu, čas pre toho druhého. Ako AI nahradí rozhovor so skutočným človekom, radu od psychológa, kňaza, lekára alebo učiteľa? Určite nám dá odpovede, ale toto chceme? My sami sme tou zbraňou, ak strácame cit pre toho druhého. Ak ho nechcem vidieť, potešenie nájde v technológiách doby.
Otvorme teda oči, zachráňme, čo sa dá, lebo ak nevidím toho vedľa seba, tak AI skutočne ovládne moju rodinu, moje dieťa, môj život. Boh, ktorý pozýva do skutočného a osobného vzťahu – veď tak nás aj stvoril –, nech nám pomáha byť tou správnou korunou tvorstva.
