Podľa podania apoštoli po smrti Presvätej Bohorodičky pochovali jej telo v Getsemanskej záhrade. Po troch dňoch stráženia hrobu sa zjavil Ježiš a opýtal sa apoštolov, čo má urobiť. Tí ho prosili, aby Máriu vzkriesil a posadil ju po svojej pravici. Zakrátko sa zjednotila duša s telom a Mária bola vzatá do neba.
Ako tradícia ďalej uvádza, apoštol Tomáš znova nebol prítomný, rovnako ako v prípade vzkriesenia Ježiša Krista. Keď však otvorili hrob, aby uvidel Máriino telo, zistili, že je prázdny. Ako dôkaz telesného nanebovzatia spadol z neba pás Presvätej Bohorodičky. Toľko tradícia.
Máriin pás uchovávali najprv v Jeruzaleme. Okolo roku 400 ho preniesli do Konštantínopolu, kde ďalších 400 rokov spočíval v Blachernskom chráme. Cisárovná Aelia Pulcheria vybudovala v roku 452 kaplnku pri Blachernskom paláci v Konštantínopole, aby tam uložila rúcho a šatky Presvätej Bohorodičky. Tie podľa tradície našli po zosnutí Bohorodičky v prázdnom hrobe. Keď kaplnku dokončili, rúcha vraj uložili 2. júla.
Cisár Lev I. vybudoval v roku 473 nový chrám v blízkosti kaplnky, ktorú zriadila Pulcheria. Chrám dostal meno Matky Božej Blachernskej. Od konca 5. storočia sa v chráme uchovával aj Máriin dlhý modrý závoj maphorion.
Popri Chráme Hagia Sofia sa Blachernský chrám stal druhým najdôležitejším v meste. V jeho okolí vznikol v 11. storočí Blachernský palác – hlavná rezidencia byzantského cisára.
Dôležitosť dnešnému sviatku pridávajú aj dve historické udalosti, ktoré sa odohrali 2. júla: odvrátenie útoku staroruských kmeňov na Konštantínopol v roku 860 a Tatárov na Moskvu v roku 1451.
Na ikonách sa dnešný sviatok uloženia pásu často znázorňuje spoločne so sviatkom uloženia Máriinho rúcha, ktorý si Gréckokatolícka cirkev pripomína 2. júla. Časti pásu sa neskôr dostali na horu Athos, do nemeckého Trieru a do Gruzínska.
