Svätý Mikuláš, ktorého si Rímskokatolícka aj Gréckokatolícka cirkev pripomínajú 6. decembra, patrí medzi najuctievanejších a najznámejších svätcov kresťanstva. Narodil sa asi v roku 270 v lýkijskom meste Patara na južnom pobreží Malej Ázie ako jediný syn zbožných rodičov Teofana a Nonny, ktorí svoje dieťa zasvätili Bohu.
Podľa podania Mikuláš prejavoval svätosť už od narodenia: po pôrode sa jeho matka uzdravila z choroby a pri krste stál novorodenec tri hodiny na nohách a vzdával úctu Najsvätejšej Trojici.
Už v detstve sa Mikuláš oddával štúdiu Svätého písma a duchovnému životu. Ako mladík vynikal múdrosťou a duchovnou horlivosťou, čo viedlo jeho strýka biskupa Mikuláša z Patary, aby ho vysvätil za lektora a neskôr za kňaza.
Počas cesty do Svätej zeme predpovedal búrku, ktorá skutočne nastala, ale svojimi modlitbami zachránil loď a posádku pred potopením. Po návrate sa uchýlil do kláštora, no Boh mu dal jasné znamenie, že jeho poslanie spočíva vo vedení Božieho ľudu vo svete.
Po smrti arcibiskupa Jána zvolili Mikuláša za biskupa mesta Myra (dnes Demre v Turecku). Jeho výber sprevádzalo zjavenie, v ktorom jeden z biskupov videl muža menom Mikuláš, ktorý mal byť novým pastierom.
Počas biskupskej služby sa Mikuláš prejavil ako príklad askézy, láskavosti a obetavosti. V ťažkých časoch prenasledovania za vlády cisára Diokleciána (284 – 305) podporoval uväznených kresťanov, modlil sa za ich vytrvalosť a povzbudzoval ich k viere.
Majetok, ktorý zdedil po smrti rodičov, rozdal chudobným. Bol medzi nimi aj muž, ktorý nemal prostriedky na zabezpečenie vena pre svoje tri dcéry, preto ich chcel zapojiť do prostitúcie. Aby ich zachránil pred potupou a mohli sa vydať, Mikuláš pod pláštikom noci hádzal do ich domu mešce zlata. Tento čin sa stal základom tradície obdarovávania spájanej s jeho osobou.
V roku 325 sa Mikuláš zúčastnil na Prvom ekumenickom koncile v Nicei, kde bránil pravú vieru proti Áriovej heréze. V zápale zápasu za pravdu Ária dokonca fyzicky napadol, za čo ho dočasne zbavili biskupských právomocí. Následne viacerí biskupi mali videnie, v ktorom Kristus a Bohorodička vrátili Mikulášovi evanjelium a omofor, čo vnímali ako potvrdenie Božej priazne voči jeho horlivosti.
Počas života vykonal Mikuláš mnoho zázrakov, o. i. zachránil pred popravou troch nespravodlivo odsúdených mužov, keď odvážne zastavil katov so zdvihnutými mečmi; modlitbami pomohol mestu Myra prežiť obdobie hladomoru, keď presvedčil talianskeho obchodníka, aby priviezol obilie.
Svätý Mikuláš zomrel v pokročilom veku niekedy v polovici 4. storočia a pochovali ho v myrskej katedrále. Jeho telo zostalo neporušené a vytekalo z neho voňavé myro, ktoré malo uzdravujúce účinky. V roku 1087 preniesli biskupove ostatky do talianskeho mesta Bari, aby ich uchránili pred moslimami. V miestnej Bazilike svätého Mikuláša sú uložené dodnes.
Práve z jedného z miest, ktoré tvoria Metropolitné mesto Bari, pochádza apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Nicola (Mikuláš) Girasoli.
Kult patróna cestujúcich, námorníkov, detí i obchodníkov je rozšírený po celom svete a jeho meno nesie množstvo chrámov i kláštorov. Na Slovensku je mu zasvätená Bazilika minor svätého Mikuláša v Trnave, Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove i ďalších 65 rímskokatolíckych kostolov, pričom o jedno patrocínium sa svätec delí so svätým Štefanom Uhorským. Slovenskí gréckokatolíci zasvätili svätému Mikulášovi 13 svojich chrámov.
