Svätý Krištof sa narodil v 2. storočí v Kanaáne alebo Lýkii (dnes územie Turecka) do pohanskej rodiny, ktorá mu dala meno Reprobus. Jeho život je zahalený rúškom tajomstva, no martyrológie ho spomínajú ako mučeníka v Lýkii počas prenasledovania kresťanov za cisára Décia (249 – 251). Ľudová tradícia však rozpráva krásnu legendu a počíta ho medzi tzv. 14 pomocníkov v núdzi.
Podľa tejto legendy bol Krištof mužom veľkej postavy a uvedomoval si svoju silu, ktorú chcel dať do služieb najväčšiemu pánovi. Svetskí panovníci ho sklamali. Na dvore jedného z nich počul pieseň ospevujúcu diabla, usúdil teda, že diabol je mocnejší, pretože aj kráľ sa chvel pred jeho silou. Vydal sa ho hľadať a našiel ho v čele strašného vojska. Avšak keď sa k nemu pripojil, zistil, že diabol uteká pred znamením kríža. Rozhodol sa preto nájsť bytosť, ktorej toto znamenie patrilo. Pomohol mu starý pustovník, ktorý ho oboznámil s Kristom a jeho učením. Krištof prijal pustovníkovu radu slúžiť Kristovi tým, že bude pomáhať svojim blížnym.
Usadil sa pri dravej rieke, aby ľuďom pomáhal prechádzať na druhý breh cez nebezpečný brod. Raz ho o pomoc poprosil malý chlapec. Krištof si ho položil na ramená, ale keď vstúpil do vody, dieťa každým krokom oťažievalo. Voda sa rozbúrila a len s maximálnym vypätím síl dosiahol druhý breh. Chlapcovi povedal: „Zdalo sa mi, akoby som na ramenách niesol celý svet.“ A chlapec mu odpovedal: „Niesol si viac, pretože si niesol jeho tvorcu a svojho Pána. Som Ježiš Kristus, tebou hľadaný kráľ, a keďže si konal dobré skutky, sú ti odpustené hriechy. Zasaď svoju palicu do zeme a zajtra bude kvitnúť a prinášať ovocie.“
Táto legenda, tradovaná od 6. storočia, oslavuje Krištofa, ktorý pri krste prijal meno Christophoros (z gréckeho „ten, čo nesie Krista“), ale aj Pána a Spasiteľa. Jej jadrom sú Kristove slová z rozprávania o poslednom súde: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40) Legenda inšpirovala mnoho umelcov, aby jej dali obrazovú podobu.
Ďalšia verzia legendy hovorí, že jeho pozemský kráľ, prenasledovateľ kresťanov, ho dal v Lýkii uväzniť s rozhodnutím mučiť. Na jeho zajatie a mučenie povolali veľké množstvo vojakov. Bol bitý železnými prútmi, pálený ohňom a stal sa terčom pre šípy, ktoré sa od neho odrážali alebo sa zastavovali vo vzduchu. Krištof, posilnený vierou, premohol pri tom mnohých mučiteľov. Nakoniec ho popravili sťatím.
Historickosť jeho osoby potvrdzujú archeologické nálezy pochádzajúce z roku 452 v maloázijskom Chalcedóne, kde mu boli zasvätené chrámy vrátane baziliky v Haidar-Pacha.
Svätý Krištof je ochrancom horských ciest a patrónom pútnikov, vodičov, cestovateľov, baníkov a leteckých záchranárov; na Slovensku i v niektorých ďalších okolitých krajinách je volací znak vrtuľníkov leteckej záchrannej služby kombináciou mena Krištof a čísla. Svätý Krištof je tiež orodovníkom pred náhlou smrťou.
Je patrónom viacerých miest, regiónov i ostrovov. Naši turisti, ktorí v týchto dňoch zavítajú na chorvátsky ostrov Rab, sa môžu zúčastniť na trojdňových oslavách svätého Krištofa. Tie sa opierajú o tradíciu, podľa ktorej hlava svätca, nejaký čas držaná v Konštantínopole, bola prevezená na tento ostrov. Keď v roku 1075 ostrov napadli Normani a obliehali mesto Rab, obyvatelia umiestnili Krištofove relikvie na hradby. Vietor sa tak zázračne zmenil, že nepriateľské lode odnieslo od ostrova. Stredoveká mestská pevnosť, jedna z najväčších vôbec, je odvtedy pomenovaná po svätom.
