Meno svätca, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 5. júna, má grécky pôvod a znamená „Boží dar“.
Svätý Dorotej žil približne v rokoch 255 až 362. Bol kňazom z Antiochie, neskôr biskupom vo fénickom meste Týros na území dnešného Libanonu. Napísal množstvo kníh v gréčtine aj latinčine. V čase prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána ušiel z Týru do Dyssosu, mesta v Trácii, kde žil asketickým životom, kým sa prenasledovanie kresťanov neskončilo.
S nástupom cisára Konštantína Veľkého na trón sa vrátil späť do Týru a znova sa ujal služby biskupa, ktorú vykonával ešte viac ako päťdesiat rokov. Dorotej bol známy podporou slabých vo viere, pomocou vdovám, sirotám a chorým a obracaním mnohých pohanov na kresťanstvo.
Dorotej sa zúčastnil aj na Prvom všeobecnom sneme v Nicei (325).
Keď cisár Julián Apostata (361 – 363) začal otvorene prenasledovať kresťanov, mal svätý Dorotej už vyše 100 rokov. Z Týru sa stiahol do tráckeho mesta Odessos (dnešná bulharská Varna), kde ho cisárski vyslanci zatkli, pretože odmietol pohanský kult obetovania modlám. Zomrel počas mučenia vo veku stosedem rokov.
V ikonografii sa Dorotej znázorňuje s bičom v ruke, nástrojom svojho umučenia. Zachovala sa jeho kniha, ktorá sa zaoberá širším okruhom sedemdesiatich Ježišových učeníkov.
