Rímskokatolícka cirkev si 10. marca pripomína svätú Máriu Eugéniu od Ježiša, zakladateľku Kongregácie sestier Nanebovzatia Panny Márie, ktorá sa narodila vo francúzskom Metzi 25. augusta 1817 ako Anna Eugénia Milleret de Brou do bohatej aristokratickej rodiny.
Jej otec Jacques Constant Milleret, bankár a liberálny politik, bol sympatizantom Voltaira, čo viedlo k jeho napätému vzťahu s katolicizmom. O jej vzdelanie a osobnostný rast s dôrazom na zodpovednosť sa starala najmä jej matka Eleonore-Joséphine de Brou. Anna Eugénia síce v tom období formálne žila, ako bolo zvykom v jej spoločenskej vrstve, podľa katolíckych obyčajov, prijala sviatosti kresťanskej iniciácie, ale o učení Cirkvi vedela žalostne málo.
Ináč šťastné detstvo Anny Eugénie, prežité v rodnom meste i na rodinnom zámku, bolo poznačené aj bolesťou. Ako päťročná stratila staršieho brata, rok nato i mladšiu sestru. Keď mala 13 rokov, po revolúcii v roku 1830 jej otec zbankrotoval a prišiel o všetky funkcie a aj v dôsledku toho sa rodičia rozviedli. S matkou sa presťahovala do Paríža, zatiaľ čo jej milovaný brat Louis zostal s otcom.
O dva roky neskôr matka zomrela počas strašnej epidémie cholery a dievčina ostala v Paríži sama. Bez správ o otcovi a súrodencoch sa jej ujali priatelia ich rodiny, ktorí sa usadili v Châlons-sur-Marne. Správali sa k nej ako k vlastnej dcére a snažili sa odvrátiť jej pozornosť od jej nešťastia aj tým, že sa zúčastňovali na plesoch a zábavách. Tento horký čas prežitý v ľahkomyseľnej a povrchnej spoločnosti ňou vnútorne otriasol, zmietala ňou neistota a hľadanie zmyslu života.
Kľúčový moment v jej duchovnom živote nastal v roku 1836, keď ju napokon vyhľadal otec a vrátila sa s ním do Paríža. Posmešný agnostik jej však nezakázal praktizovať vieru: vydať zbožné dievča bolo ľahšie. A tak si Anna Eugénia zhodou okolností vo Veľkom pôste vypočula v Katedrále Notre Dame kázeň slávneho dominikánskeho kazateľa abbého Jeana-Baptista-Henriho Lacordaira. Slová ohnivého rečníka, ktorý poznal dobre svoju dobu, ju zasiahli natoľko, že znova objavila silu viery.
Krátko nato sa zoznámila s ďalším horlivým kazateľom a angažovaným kňazom abbém Théodorom Combalotom a zvolila si ho za spovedníka. Ten si uvedomil, že má pred sebou výnimočnú bytosť, a okamžite si ju vybral za zakladateľku vysnívanej kongregácie pod patronátom Nanebovzatej Panny Márie na výchovu mladých žien z vyššej spoločnosti. Bol totiž presvedčený, že len prostredníctvom výchovy založenej na kresťanských hodnotách je možné evanjelizovať mysle, pokresťančiť rodiny a tak obnovovať kresťanské Francúzsko. Anna Eugénia prijala tento projekt ako Božiu vôľu pre seba a nechala sa abbém Combalotom viesť a formovať.
Ako 22-ročná preto 30. apríla 1839 spolu so štyrmi spoločníčkami založila Kongregáciu sestier Nanebovzatia Panny Márie v malom byte na parížskej ulici Rue Ferou blízko Kostola svätého Sulpicia. Ich motto znelo: „Kristus je zdrojom všetkej pravdy.“ Prvú svätú omšu ako rehoľná komunita slávili 9. novembra 1839. Anna Eugénia prijala rehoľné meno Mária Eugénia od Ježiša a v marci 1841 sa stala prvou predstavenou kongregácie, ktorá spájala hlboko kontemplatívny život s intenzívnym apoštolským nasadením, rozvíjajúc spiritualitu zameranú na Krista a vtelenie.
Rovnako v roku 1841 otvorila prvú školu s pomocou Madame de Chateaubriand, abbého Lacordaira, grófa de Montalemberta a ich priateľov. Mária Eugénia a jej prvé sestry – v krátkom čase ich bolo šestnásť zo štyroch národností – chceli spojiť tradíciu a novosť, poklady spirituality a múdrosti Cirkvi s formou rehoľného života a výchovy, ktorá je schopná odpovedať na potreby modernej doby. Išlo im o to, aby prijali hodnoty vlastnej doby a zároveň vpísali hodnoty evanjelia do novej kultúry éry industrializácie a vedy. Mária Eugénia, obdarená veľkým intelektom, horlivo milovala svoju dobu a aktívne sa zúčastňovala na udalostiach dejín – vedela pochopiť jej novosť a mala odvahu do nich vstúpiť.
Pred medzinárodnou expanziou a úspechom sestier Nanebovzatia Panny Márie v 60. rokoch 19. storočia zakladateľka zažila mnoho ťažkostí a odporu. Keď konečne dosiahla väčší úspech, prinieslo to so sebou obdobie veľkej únavy z nekonečných medzinárodných ciest, ktoré ju zaviedli do Novej Kaledónie, na Filipíny, do Latinskej Ameriky, ako aj po celej Európe. Takto v roku 1866 sa vybrala na púť do Ríma, kde navštívila hrob svätého Petra a na audiencii ju prijal pápež Pius IX.
Všetko podriadila svojmu základnému poslaniu založiť svoju rehoľnú rodinu v Cirkvi a zabezpečiť jej hlbokú vitalitu. Od roku 1840 do roku 1888, keď Rím za pápeža Leva XIII. definitívne schválil regulu jej kongregácie, Mária Eugénia pokračovala v objasňovaní svojho myslenia a definovaní prostriedkov, ktoré by umožnili jej dcéram žiť Pánovo volanie verne a bez odchýlok.
V roku 1894 rezignovala na svoju funkciu generálnej predstavenej. Zomrela 10. marca 1898 na následky mozgovej príhody, ktorá ju v predchádzajúcom roku zanechala nemú a ochrnutú. Blahorečil ju pápež Pavol VI. 9. februára 1975.
K jej kanonizácii pápežom Benediktom XVI. 3. júna 2007 viedol zázrak, keď na jej náhrobnom kameni po predchádzajúcich mesiace trvajúcich modlitbách celej kongregácie sa uzdravilo filipínske dievčatko Risa Bondoc, ktoré trpelo vrodenou vážnou poruchou mozgu (oddelenie mozgových lalokov). V dôsledku toho dieťa nevidelo, nepočulo, nehovorilo, nechodilo a malo problémy s prijímaním potravy. Podľa lekárov nemalo šancu prežiť viac ako štyri roky. Dnes Risa Bondoc pracuje ako recepčná v Henry Sy Assumption College San Lorenzo vo filipínskom Makati City, keď predtým v roku 2018 Assumption College absolvovala.
Kongregácia sestier Nanebovzatia Panny Márie dnes pôsobí v 33 krajinách na štyroch kontinentoch a má takmer 1 800 členiek zo 170 národností. Okrem toho pracuje aj Tretí rád laikov, ktorí sympatizujú s touto kongregáciou a snažia sa vo svete šíriť jej ideály ako hnutie Assumption Together.
Príbeh svätej Márie Eugénie od Ježiša je dôkazom toho, že skutočná viera sa prejavuje skutkami lásky a že vzdelanie je účinným nástrojom na premenu sveta.
Svätá Mária Eugénia od Ježiša, oroduj za nás!
