Nedá sa uprieť fakt, že pomaly, ale isto sa minimálne vo východnom obrade dostávame pred brány Veľkého pôstu. Už včerajšia nedeľa nám pripomínala, že podstata tohto času nebude spočívať len v dodržiavaní pôstu, dávaní almužny či iných vonkajších prejavov viery. Evanjelium nám ukazuje dôležitejší rozmer – postoj srdca.
Ježiš nám v podobenstve predstavuje dve postavy – farizeja a mýtnika. Farizej dodržiaval všetky prikázania, postil sa, dával desiatky a almužny. No jeho srdce bolo naplnené pýchou, vyvyšovaním sa nad iných a túžbou ukázať svoju nábožnosť. Na druhej strane mýtnik si uvedomoval svoju hriešnosť a s pokorou prosil Boha o milosrdenstvo.
Kto z nich bol na tom lepšie? Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Nestačí byť len farizejom, ktorý mechanicky plní zákon, ale srdcom je ďaleko od Boha. No nie je správne ani byť mýtnikom v zmysle, že si povieme: „Boh je milosrdný, odpustí mi všetko, nemusím sa snažiť.“
Evanjelium nás pozýva k zlatej strednej ceste. Máme sa usilovať žiť podľa Božích prikázaní, ale zároveň mať aj pokorné a kajúce srdce. Farizejov príklad nás učí vernosti Božej spravodlivosti, kým mýtnik nám ukazuje dôležitosť pokory. Obe tieto čnosti majú ísť ruka v ruke.
Nech je toto posolstvo sprievodcom nielen počas Veľkého pôstu, ale aj v celom našom kresťanskom živote.
