Zo života amerického prezidenta Theodora Roosevelta sa traduje historka, ako si raz chcel vyskúšať, či ľudia skutočne počúvajú, čo hovorí. Na jednej recepcii v Bielom dome preto urobil pokus. Každého hosťa privítal so širokým americkým úsmevom a pritom povedal: „Dnes ráno som zavraždil svoju starú mamu.“ Jeho podozrenie sa potvrdilo. Odpovede boli rôzne. „Blahoželám, pán prezident. Len tak ďalej! Pokračujte aj naďalej vo svojom veľkolepom diele!“ Jeden diplomat zareagoval: „Som si istý, že to ocení.“ Príklad „pozorného“ počúvania.
Pán Ježiš nás v evanjeliu upozorňuje, aby sme si dávali pozor, ako počúvame, pretože od správneho počúvania závisí, či sa nám pridá, alebo všetko vezme. My dobre vieme, že jeden z nesprávnych typov počúvania nesie prívlastok selektívne. Počujem len to, čo chcem počuť. Selektujem podľa svojho vkusu. A možno to robím aj vo vzťahu k Božiemu slovu: vyberám si len to, čo sa mi hodí.
Zo Svätého písma je nám dobre známy obraz, kde je Ježiš prirovnaný k manželovi a my Cirkev sme jeho nevestou. Svätý Otec František to veľmi výstižne zdôraznil na stretnutí rodín vo Philadelphii: „Ježiš nebol zaťatý starý mládenec, práve naopak! Vzal si Cirkev ako svoju nevestu a jej ľud prijal za svoj.“ Čo sa môže stať nám „ostrieľaným“ kresťanom? Dlhé roky žijeme v tomto zväzku a možno si myslíme, že s istotou vieme, čo nám chce náš Ženích Kristus povedať. Preto mu skočíme do reči a nenecháme ho dohovoriť. Veď ho predsa dobre poznáme!
Jeho nové slovo lásky tak nemá šancu, aby zasiahlo a zúrodnilo moje srdce. V jednej príručke pre manželov som čítal rôzne metódy, ako zlepšiť komunikáciu. Začínalo sa to štatistikou: ženy vraj vyslovia denne asi 20 000 slov, kým muži len tretinu, teda približne 7 000. Preto každý pokus muža radiť svojej žene je len jej zbytočným prerušením. Žena chce byť vypočutá. V tomto duchu ktosi vtipne poznamenal: „Ja som sa so svojou ženou nerozprával pol roka. Nechcel som ju prerušiť.“
Neohrozuje nás toto vo vzťahu s naším manželom Kristom? Neprerušujeme ho príliš často svojimi ale, alebo nedokončujeme vety zaňho?
Evanjelium nám zjavuje, že naším častým problémom je nesprávne počúvanie. V komunikácii niekedy použijeme zvrat: „Som samé ucho.“ Čo je dôležité? Aby sme tento zvrat naplno uplatnili vo vzťahu k Bohu. Aby sa všetky moje zmysly, celé moje bytie stalo jedným veľkým uchom. Nech aj dnes jasne zachytím Jeho slovo bezpodmienečnej lásky adresované priamo mne.