Mesiac október je časom posvätného ruženca. Základ tejto modlitby tvoria štyri druhy modlitieb.
Radostný ruženec, ktorý opisuje počiatočnú fázu Ježišovho života od počatia až do času, keď ho jeho Matka Panna Mária našla dvanásťročného v chráme.
Bolestný ruženec zasa upriamuje pozornosť na Ježišove strasti, ktoré boli cestou k našej spáse.
Slávnostný ruženec zasa hovorí o čase zmŕtvychvstania.
Svätý pápež Ján Pavol II. k týmto zaužívaným modlitbám pridal ďalší ruženec – ruženec svetla. V ňom veriaci rozjímajú nad Ježišovým životom od pokrstenia v Jordáne po jeho sprítomnenie v Oltárnej sviatosti.
Z histórie poznáme aj iné ružencové modlitby – populárna medzi veriacimi bolo napríklad ružencová pobožnosť ku cti svätej Filomény.
Františkáni majú svoj sedemradostný ruženec, ktorý rámcuje Ježišov život od počatia v lone Panny Márii až po korunovanie Bohorodičky v nebi. Františkánsky ruženec má sedem „zastavení“, teda oproti tradičnému ružencu, ktorý ráta päťdesiat Zdravasov, františkánsky ruženec má Zdravasov sedemdesiatdva.
Františkánsky ruženec odkazuje na legendu o mladom chlapcovi, ktorý nadovšetko miloval Božiu matku a vytrvalo deň čo deň zdobil jej obraz kvetinami. Keď vstúpil do noviciátu, tento úkon už konať nemohol. Veľmi ho to trápilo a zároveň mal obavy, aby nestratil ochranu Panny Márie. Bohorodička sa mladému klerikovi zjavila a navrhla mu alternatívne riešenie, aby sa každý deň pomodlil 72 Zdravasov; podľa tradície sa totiž Panna Mária dožila 72 rokov. Toto sa malo stať okolo roku 1420.
Svätého Pátra Pia nazývali živým ružencom, lebo vo svojich ranách prežíval na vlastnom tele Ježišovo utrpenie. Páter Pio, ktorý sa ruženec modlieval, o ňom hovoril, že je silnou zbraňou proti pokušeniam. Veriacich vyzýval, aby nikdy neochabovali v modlitbe posvätného ruženca.
Veľkým propagátorom modlitby posvätného ruženca bol aj svätý Maximilián Mária Kolbe, ktorý celý svoj život zasvätil rozširovaniu úcty k Ježišovi a Nepoškvrnenej.
Existuje aj ruženec svätej Rity, ktorí sa katolíci modlia v obzvlášť neriešiteľných a ťažkých situáciách.
Zvlášť populárna je Korunka k Božiemu milosrdenstvu, ktorej podstatu tvoria videnia poľskej mníšky svätej Faustíny Kowalskej. V tejto modlitbe ide o prosbu o Božie milosrdenstvo. Korunku Božieho milosrdenstva sa na Boží príkaz svätá Faustína modlila denne až do smrti.
Ježiš jej v mystickom videní tiež zjavil, že pri tom, kto sa bude modliť túto korunku v čase, keď sa blíži jeho smrť, bude Ježiš stáť nie ako sudca, ale ako milosrdný Spasiteľ.
V ruženci i modlitbách ružencového typu máme ako katolíci obrovské požehnanie a ohromnú devízu. Tam, kde zlyhávajú naše vlastné slová, tam nastupujú modlitby, ktoré posvätené Božím duchom stúpajú až k nebesiam.
