Liturgia Veľkého utorka sprítomňuje večer, ktorý predchádzal Ježišovmu umučeniu. Je to chvíľa veľkej blízkosti a zároveň veľkého napätia. V ovzduší Poslednej večere visí vo vzduchu zrada, sklamanie, smútok, ale aj láska. Pri stole s Ježišom sedí Ján – učeník, ktorého Ježiš miloval. Sedí tam Peter – horlivý, ale unáhlený. A sedí tam aj Judáš – ten, kto sa rozhodol konať v tme.
Ježiš „sa zachvel v duchu“ (Jn 13,21). Táto veta nám odhaľuje Ježišovo človečenstvo v plnej sile. Nie je chladným Bohočlovekom bez emócií. Ježiš zradu preciťuje. Vie, že príde i kto ju vykoná. A predsa zostáva pri stole. Láme chlieb. Dokonca oboznámi apoštolov, že jeden z nich ho zradí. A aj napriek tomu Judášovi podáva sústo – znamenie blízkosti a lásky. Znamenie, ktoré Judáš odmietne prijať do hĺbky.
Je iróniou a tragédiou, že Judáš je zrejme prvým človekom, ktorý prijal Eucharistiu priamo z Ježišovej ruky, a predsa ho to s ním nezjednotilo. „A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. “ (Jn 13,27) Potom už nasledujú iba Ježišove slová: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“ A evanjelista dodáva: „A bola noc.“ (13,30)
Nočná hodina duše
Zrada prichádza v noci. Ale noc je tu viac než len čas dňa. Je to obraz tmy v srdci, tmy voľby, ktorá sa odklonila od svetla. Judáš odchádza. A spolu s ním – ako sa zdá – aj nádej. Ale Ježiš sa nevzdáva. Práve v tejto chvíli tmy hovorí o svojom oslávení. Boží plán pokračuje ďalej. A Ježišova sláva sa zjavuje cez kríž.
Peter – medzi túžbou a slabosťou
Do deja vstupuje Peter. Plný zápalu a odhodlania. „Aj život položím za teba!“ dušuje sa Ježišovi. A on, ktorý pozná naše srdcia lepšie ako my sami, mu ticho odpovie: „Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.“ (13,37)
Peter ešte nevie, čo všetko v ňom drieme. Možno má dobrý úmysel, ale ešte nemá silu. Ježiš to vie. A predsa ho neodmieta. Vie, že zlyhá, ale vie aj to, že ho miluje. Po vzkriesení mu dá novú šancu. Trikrát sa ho spýta: „Miluješ ma?“
A čo my?
Dnes stojíme pred rovnakým stolom. V liturgii, vo sviatostiach, v modlitbe. Aj dnes nás Ježiš pozýva – všetkých. A možno aj dnes sa v našich srdciach miešajú tri postavy:
- Ján, ktorý bol pri Ježišovom srdci; ktorý sa nechal milovať a miloval.
- Peter, ktorý sľuboval, ale padol; a potom plakal, oľutoval.
- Judáš, ktorý prijal chlieb, ale uzavrel sa láske.
Komu dám prednosť? Ktorým z nich sa dnes rozhodnem byť?
Biblická scenéria Veľkého utorka nám kladie konkrétne otázky. Ale pozýva k úprimným odpovediam. Chce otvoriť oči pre pravdu o nás samých. A ponúka možnosť návratu. Lebo ak Peter zradil, a predsa bol prijatý, potom je nádej aj pre nás.
Spracovala: Tatiana Čižiková
