Je to už vyše desať rokov, čo som sa v Krakove aktívne zúčastnil na konferencii venovanej náboženskému turizmu. Boli sme tam spolu s vtedajším rektorom našej Alma Mater, ktorého dobrý priateľ podujatie organizoval. Súčasťou sprievodného programu bola aj prehliadka kláštorného areálu a chrámu v Lagiewnikách, kde žila svätá Faustína, moderná apoštolka Božieho milosrdenstva.
Ctihodná sestra, ktorá nám robila zasvätený výklad o životných i duchovných reáliách svätej Faustíny, sa v jednej chvíli dostala do pomykova. Totiž bolo to krátko po zvolení Jorgeho M. Bergoglia za rímskeho pápeža a ona si nemohla spomenúť na jeho pápežské motto. Vo výklade o Božom milosrdenstve chcela nadviazať na blízkosť tejto témy u nového pápeža Františka, len tá latinská verzia motta jej akosi ešte neutkvela v pamäti. Aj keď som motto Miserando atque eligendo duchaplne vyslovil, bolo vidno, že prítomní potrebujú nielen preklad, ale širšie kontextuálne vysvetlenie tejto vety.
Spomenuté motto pápeža Františka je citátom z homílie svätého Bédu Ctihodného, stredovekého anglického kňaza. Do slovenčiny by sme tieto slová mohli voľne preložiť ako „poľutovaniahodný, ale vyvolený“. Komentuje v nej evanjeliový príbeh povolania svätého Matúša slovami: „Ježiš, vidiac vyberača daní, zadíval sa na neho pohľadom lásky a povolal ho povediac mu: ‚Poď za mnou.‘“
Práve slová miserando atque eligendo, vyjadrujúce Božie milosrdenstvo, mali osobitný význam v živote a duchovnej ceste budúceho pápeža Františka. Na sviatok svätého Matúša v roku 1953 mladý Jorge Bergoglio vo veku 17 rokov veľmi zvláštnym spôsobom zakúsil milujúcu prítomnosť Boha vo svojom živote. Následne po svätej spovedi pocítil jeho dotyk v srdci a vnímal milosrdného Boha, ktorý ho nežným a láskyplným pohľadom volal k zasvätenému životu podľa príkladu svätého Ignáca z Loyoly.
V tomto paschálnom čase, keď sa Cirkev i celý svet lúči s nebohým pápežom Františkom, jeden zo silných odkazov jeho pontifikátu je práve dôraz na silu láskavého či súcitného pohľadu. František PP. (princeps pastorum) vytrvalo zdôrazňoval, že Božím štýlom či prístupom voči človekovi je milosrdenstvo, neha a súcit. Vychádzal pritom z evanjeliových príbehov obrátení, pri ktorých Ježiš svojím pohľadom – často viac ako slovom – získaval ľudí pre Božie kráľovstvo.
Spomeňme si na galilejského rybára Šimona, na ktorého sa Ježiš pri prvom stretnutí najprv zahľadel, až potom mu zmenil meno na Peter a pritiahol ho k sebe (porov. Jn 1,42). Alebo na bohatého, mravne zachovalého mladíka, na ktorého Ježiš pozrel s láskou, až potom ho povolal k úplnému nasledovaniu (porov. Mk 10,21). Vidíme to aj v Ježišovom postoji voči apoštolovi Tomášovi, ktorého príbeh sa prednáša v katolíckych chrámoch na druhú nedeľu po Pasche. Ježiš Tomášovi nevyčíta jeho pochybnosti o realite svojho vzkriesenia, ale premáha tieto pochybnosti pohľadom s nežným pozvaním: „Vlož sem prst a pozri moje ruky!“ (Jn 20,27)
Tento Ježišov súcitný pohľad pápež František nielen ohlasoval, ale predovšetkým sám žil a prinášal ubolenému svetu. Jeho nenásilný úsmev a gestá otvorenosti pre prijatie každého človeka vyžarovali radosť z toho, že Boh je otvorený prijať kohokoľvek do svojho náručia. Ako kňaz a biskup, osvedčený v pastoračnej službe, si uvedomoval, že Božie milosrdenstvo je konkrétne, osobné a má nenahraditeľné dôsledky pre život. Preto i na Petrovom stolci často vyzýval služobníkov Cirkvi na blízkosť voči všetkým, najmä slabým a menej šťastným, trpiacim a opusteným. „Tým, ktorí trpia, nech nikdy nechýba vaša pozorná a diskrétna blízkosť.“ (Príhovor ku kléru v Bazilike Notre Dame de la Garde 22. septembra 2023.)
Po tieto dni si utvárame v mysli celostný obraz zosnulého pápeža Františka. Som presvedčený, že si ho utvárajú aj ľudia hľadajúci a neveriaci. Ako veľký kamienok do mozaiky tohto obrazu vkladám Ježišove slová: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mt 9,13) V nadchádzajúcu nedeľu, keď slávime Božie milosrdenstvo, nech dobrotivý a milosrdný Boh vyleje na svojho služobníka rímskeho pápeža Františka hojnosť svojho milosrdenstva a udelí mu večnú spásu.
Christos voskrese!
