V jednom parku stála skupinka mužov, ktorí uprene hľadeli smerom hore. Ľudia sa pri nich pristavovali a zo zvedavosti nasmerovali svoj pohľad rovnakým smerom nahor, aby zistili, čo je tam také zaujímavé. Napokon sa z toho vykľula „skrytá kamera“. Bol to len trik.
Niektorí ľudia si myslia, že keď Cirkev hovorí o niečom, čo je hore, len zavádza. Považujú to za skrytú pascu, ktorá ich má odviesť od reálneho života.
Naša skúsenosť však jasne hovorí, že dole sa žije dobre vtedy, keď vieme, že niečo je hore, že sme zapísaní do Božieho srdca. Pri svätej omši sme k tomu zakaždým pozývaní zvolaním: „Hore srdcia!“ Naša odpoveď zasa znie: „Máme ich u Pána!“
Otázkou preto je, či hovorím pravdu, keď tvrdím, že moje srdce je u Pána.
Prvým krokom k pravdivosti mojej výpovede je modlitba, v ktorej si vyhradím čas pre Boha a vkladám svoje srdce do jeho rúk. Intímna, osobná, úprimná modlitba je aktivitou aktivít.
Keď som sa rozhodoval pre kňazskú cestu a vyberal medzi kontemplatívnejším alebo aktívnejším spôsobom života, jeden človek mi povedal vetu, ktorú si pamätám dodnes: „Modlitba je aktivitou aktivít.“ Všetko, čo budeš robiť, závisí od toho, nakoľko budeš nerobiť nič a dovolíš Bohu, aby niečo robil v tebe.
Predpokladom úspechu modlitby však je, že Bohu odovzdáme našu realitu, a nie našu maskovanú predstavu. Len vtedy nás môže dvihnúť, keď ho chytíme živou rukou, nie predĺženou atrapou.
Pri výzve: „Hore srdcia!“ nás však môže zastaviť naša lenivosť. Mne sa nechce. Potrebujem prekonať vlastnú pohodlnosť, lebo si to vyžaduje láska. Je potrebné ísť do tej nemocnice navštíviť toho chorého či zdvihnúť telefón tomu, komu by sme sa najradšej práve vyhli. Nechce sa mi, ale Ježiš ma chce predsa pritiahnuť k sebe hore.
Preto by naša reakcia mala byť reakciou rastu: „Urobím to, aj keď sa mi nechce!“ Pretože Niekto je hore a ten niekto dvíha moje srdce aj uprostred každodenných situácií. Výzva: „Hore srdcia!“ zaznieva počas slávenia svätej omše preto, lebo sám Ježiš nám chce pomôcť s týmto pohybom, s týmto nasmerovaním hore. Pri pohľade na vyzdvihnutý eucharistický chlieb v rukách kňaza si totiž môžem uvedomiť: „Toto je Ježiš, ktorý ma chce dvihnúť. Aj keď mne sa nechce.“ Sila prichádza od Pána. On nás posilňuje v našej realite a hovorí nám: „Mám pre teba program, ako ísť hore!“
Preto sa nadýchnime Božej prítomnosti, tohto Božieho „hore“, aby sme to „hore“ mohli vydýchnuť „dole“, teda v každej situácii dnešného dňa.
