Mnísi z Monastiera svätého Sávu neďaleko Jeruzalema, ktorí figurujú v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi 20. marca, získali korunu mučeníctva v 8. storočí.
Monastier svätého Sávu, založený v 5. storočí, bol v tej dobe významným miestom modlitby a pokánia. Mnísi sa utiahli do púšte, aby slúžili Bohu v tichosti a skromnosti. Ich pokoj však narúšali vpády lúpežných bánd, ktoré pustošili krajinu. V 8. storočí sa situácia zhoršila – Jeruzalem aj okolitý región trpeli útokmi Saracénov, ktorí rabovali a prenasledovali kresťanov.
Pred Kvetnou nedeľou vo štvrtok 13. marca 797 prišiel ďalší útok. Mnísi mohli utiecť do Jeruzalema, kde by našli útočisko, ale rozhodli sa zostať. Nechceli opustiť miesto, kde zasvätili svoje životy Bohu. Ich rozhodnutie bolo pevné: „Ak je Božia vôľa, aby sme zomreli, prijmime to ako dar a nezapierajme vieru zo strachu pred smrťou.“
Keď Saracéni vtrhli do kláštora, začali hľadať zlato a cennosti. Mnísi im pokojne povedali, že nič také nemajú – iba základné zásoby jedla a jednoduché rúcha. To útočníkov rozzúrilo. Začali strieľať šípy do nevinných mníchov, pričom 13 z nich zahynulo okamžite. Ostatných surovo zbili a mnohých zranili. Plienili kláštorné cely, zakladali požiare a pripravovali sa na zničenie celého kláštora.
Mnísi, ktorí prežili, sa starali o ranených a pochovali svojich bratov. Vedeli však, že nebezpečenstvo ešte nepominulo.
Ich obavy sa naplnili o týždeň na Veľký štvrtok 20. marca. Saracéni sa vrátili v ešte väčšom počte a s väčšou krutosťou. Mníchov zbili, nútili ich prezradiť, kde ukryli poklady kláštora. Keďže sa nič nedozvedeli, začali ich mučiť.
Mladý mních Ján, známy svojou starostlivosťou o pútnikov, bol brutálne zmrzačený – najprv mu preťali šľachy na rukách a nohách, potom ho ťahali po ostrých kameňoch, až mu roztrhali chrbát. Správca chrámových nádob Sergius sa pokúsil utiecť s posvätnými predmetmi, ale dolapili ho a odťali mu hlavu.
Niekoľko mníchov sa schovalo v jaskyni neďaleko kláštora. Keď sa ich útočníci pýtali, či je tam ešte niekto, svätý Patrik sa obetoval: „Nebojte sa, bratia, ja pôjdem a prijmem smrť namiesto vás. Vy zostaňte a modlite sa.“
Saracéni ho odviedli späť do kláštora a žiadali výkupné – 4 000 zlatých mincí a chrámové nádoby. Keďže mnísi nemali takú sumu, násilníci ich nahnali do jaskyne svätého Sávu, zatarasili vchod a zapálili oheň, do ktorého pridali trus, aby sa vytvorili smrteľné jedovaté plyny. Osemnásť mníchov, medzi nimi aj svätý Ján a svätý Patrik, sa udusilo.
Zvyšných mníchov naďalej mučili, no nič z nich nedostali. Keď pochopili, že už nič nezískajú, rozhodli sa odísť.
V noci na Veľký piatok sa tí, čo prežili a skrývali sa v horách, vrátili do kláštora. Našli zničené cely, rozhádzané predmety a mŕtve telá svojich bratov. S veľkou úctou ich odniesli do chrámu a pochovali.
Ich vrahovia príliš dlho nežili. Po niekoľkých dňoch ich postihla neznáma choroba a všetci zomreli v púšti. Posledné slovo vysloví skôr či neskôr Ten istý, kto vyslovil aj prvé.
Svätí mučeníci, orodujte za nás!
