Hieromučeník Marek, biskup Aretúzy (dnes ar-Rastan v Sýrii), ktorého si Gréckokatolícka cirkev pripomína 29. marca, trpel pre svoju vieru v Krista za cisára Juliána Apostatu (361 – 363). Na príkaz cisára Konštancia II. (337 – 361) svätý Marek predtým zničil pohanský chrám a na jeho mieste postavil kresťanský.
Keď Julián nastúpil na trón, začal prenasledovať kresťanov a snažil sa obnoviť pohanstvo. Aj niektorí občania Aretúzy sa zriekli kresťanstva a stali sa pohanmi. Nepriatelia biskupa Marka sa rozhodli pomstiť sa mu. Ten sa pred svojimi prenasledovateľmi najprv skrýval, ale keď sa dozvedel, že pohania pri jeho hľadaní mučili veľa ľudí, vzdal sa.
Biskupa podrobili krutému týraniu. Podľa podania mu vytrhali vlasy, vláčili ho po ulici, hodili do močiara, zviazali a rezali nožmi. Mučitelia zároveň žiadali, aby im biskup dal veľkú sumu peňazí na stavbu pohanského chrámu, no on to odmietol. Trýznitelia teda vymysleli niekoľko nových múk: stláčali ho v lise a uši mu odrezali ľanovými šnúrami. Nakoniec telo svätého mučeníka natreli medom a masťou a zavesili do siete na horúcom poludňajšom slnku, aby prilákali včely, osy a sršne. Svätý Marek akoby si bolesť ani nevšímal, čo jeho mučiteľov vydráždilo ešte viac.
Neustále pritom znižovali sumu, ktorú od neho žiadali na svoj chrám, ale svätý Marek im odmietal dať čo i len jedinú mincu. Pohania, obdivujúc ho pre jeho odvahu a vytrvalosť, napokon prestali od neho žiadať peniaze a oslobodili ho. Mnohí z nich, čo sa predtým zriekli kresťanstva, sa po vypočutí jeho kázaní vrátili ku Kristovi.
Svätý Gregor Teológ opisuje utrpenie svätého Marka vo svojej Prvej reči proti Juliánovi. Teodoret z Kiru (asi 393 – 458) ho spomína vo svojich Cirkevných dejinách (kniha III, kap. 6).
Veriaci sa na svätca obracajú aj modlitbou kondáku:
V príprave na zápas si pomazal zhromaždenie mučeníkov a posilnil si ich svojou vytrvalosťou, ó, slávny Marek. Spolu s nimi si obstál v skúškach a všetci ste boli uznaní hodnými nebeskej radosti. Spravodlivý otče, pros Krista, nášho Boha, aby nám udelil svoje veľké milosrdenstvo.
Historik Teodoret tiež spomína svätého diakona Cyrila a ďalších mučeníkov, ktorí sú uctievaní v rovnaký deň ako svätý biskup Marek. Uvádza, že za vlády svätého Konštantína Veľkého (306 – 337) svätý Cyril zničil veľa modiel a pohanských chrámov vo fenickom Heliopolise a za vlády cisára Juliána Odpadlíka bol za to usmrtený, keď pohania zabili množstvo kresťanov v palestínskych mestách Aškelon a Gaza – kňazov i ženy a deti, ktorí sa zasvätili Bohu a prijali korunu mučeníctva.
