Nemecká biskupská konferencia nedávno zverejnila štatistiky, podľa ktorých neklesá dramaticky len počet veriacich. Za posledných päť rokov zatvorila Katolícka cirkev v Nemecku až 131 kostolov, pričom 126 z nich bolo aj profanizovaných. Stále častejšie dochádza k situáciám, keď sa kostoly nielen profanizujú, ale aj búrajú.
K situácii sa vyjadrila aj Barbara Schocková-Wernerová, ktorá je niekdajšou staviteľkou kostolov v Kolínskej arcidiecéze. O to ťažšie nesie aktuálnu situáciu, keď sa chrámy stávajú prebytočné. Podľa jej názoru sa dnes príliš ľahkovážne robia rozhodnutia o tom, že kostoly viac nepotrebujeme. „Vôbec sa nepremýšľa nad tým, či by sa nedali použiť aj ináč. Mohlo by sa otočiť kľúčom a chvíľu počkať. Namiesto toho sa stavby búrajú a my tým strácame veľa.“
Schocková-Wernerová v rozhovore pre kolínske Domradio povedala, že nepoužívané hospodárske budovy preberajú nadácie. „Obdobne by sme si to vedeli predstaviť pre chrámové budovy, lebo kostoly sú stavby, za ktoré veriaci platili mnoho rokov.“
Kostoly patrili spoločenstvám, preto by sa podľa Schockovej-Wernerovej mali nejakým spôsobom pre tieto spoločenstvá aj zachovať. Pod spoločenstvom nechápe len veriacich miestnej cirkvi, ale spoločenstvo obyvateľov daného územia vôbec.
„Aj keď sa v takej budove už neslávia bohoslužby, mala by budova za každých okolností zostať zachovaná ako miesto spomienky, ako takzvané tretie miesto,“ zdôraznila niekdajšia staviteľka kostolov a vysvetlila, že pod takzvaným tretím miestom myslí miesta spoločného užívania.
„Búra sa čoraz viac kostolov,“ opísala Schocková-Wernerová situáciu nielen v Kolínskej arcidiecéze: „Správy diecéz a tiež protestantské cirkvi pociťujú tlak na investície. Keď kostol zmizne, môžete pozemok využiť a zarobiť peniaze. Toto sa, žiaľ, deje, no stávať sa to nesmie.“ V máji bol zverejnený manifest Kostoly sú spoločným majetkom, ktorý podpísala aj Schocková-Wernerová.
Nemecká biskupská konferencia a Evanjelická cirkev v Nemecku ho označili za „dôležitý impulz“ a možný prínos vidia v participácii ďalších spoločenských aktérov na otázkach zachovania a údržby týchto sakrálnych stavieb, ktorých pôvodné cirkevné využitie už prakticky stratilo význam. Cieľom by malo byť vypracovanie aj finančne životaschopných koncepcií využitia týchto cirkevných budov a pamiatok.
