Leander zo Sevilly sa narodil okolo roku 534 v meste Carthago Spartaria (dnes Cartagena v Španielsku) v elitnej hispánskej rodine, ktorá patrila ku kresťanom, čo prijali závery Chalcedónskeho koncilu (451), rovnako ako väčšina romanizovaného obyvateľstva; vizigótski šľachtici vrátane kráľa boli totiž ariáni.
Rodina sa presťahovala do Sevilly okolo roku 554, keď mal Leander približne 20 rokov. Okolo roku 576 vstúpil k benediktínom a potom v roku 579 bol vymenovaný za biskupa v Seville. Medzitým založil slávnu školu, ktorá sa čoskoro stala centrom chacedónskeho učenia. Ako biskup mal prístup k chalcedónskej merovejskej princeznej Ingunthis (asi 567 – 585), ktorá prišla z Austrázie ako nevesta pre následníka trónu Hermenegilda (? – 585), a pomohol jej obrátiť jej manžela. Leander ako pravoverný kresťan a patriot obhajoval nového konvertitu aj vtedy, keď sa rozhodol viesť vojnu proti krutým represáliám svojho otca.
Kráľ Liuvigild (568 – 586) však vzburu potlačil a sevillského biskupa vyhnal. Ten našiel v rokoch 579 – 582 útočisko v Byzancii. Z tohto pobytu profitoval: napísal diela proti arianizmu a tiež sa zoznámil s budúcim pápežom Gregorom Veľkým, v tom čase legátom pápeža Pelagia II. na byzantskom cisárskom dvore. Leander povzbudil legáta, aby napísal dielo Moralia, ktoré bolo dokončené v roku 595 a stalo sa základom stredovekej morálnej teológie. Oboch mužov odvtedy spájalo blízke priateľstvo, o čom svedčí aj časť ich zachovanej korešpondencie.
V roku 585 Liuvigild usmrtil svojho neústupného syna Hermenegilda, ktorý je v katolíckej i pravoslávnej cirkvi ako mučeník pokladaný za svätého. Sám kráľ zomrel rok nato. Na trón nastúpil jeho ďalší syn Reccared, ktorý konvertoval na katolicizmus o rok neskôr, na čom mal Leander po návrate z exilu podiel.
Sevillský biskup sa zasadil o používanie Nicejského vyznania viery počas svätej omše, aby takto posilnil vieru svojho ľudu v zápase s arianizmom. Napokon v roku 589 zvolal Tretí toledský koncil, na ktorom sa vizigótska Hispánia arianizmu vzdala. Leander na ňom predniesol víťazoslávnu záverečnú reč, ktorú jeho brat Izidor nazval Homilia De triumpho Ecclesiae ob conversionem Gothorum (Homília o víťazstve Cirkvi a obrátení Gótov).
Na tomto koncile sa rokovalo aj o trojnásobnom ponorení do vody pri krste, čo listovou korešpondenciou potvrdil aj vtedajší pápež Gregor Veľký ako dôležitý znak troch dní Ježiša v hrobe i obrazu Najsvätejšej Trojice. Ďalšími bodmi boli kňazské vysviacky bývalých ariánskych kňazov, ktoré koncil označil za neplatné, obráteným kňazom rovnako nariadil dodržiavanie celibátu.
Po návrate z tohto koncilu zvolal Leander synodu vo svojom metropolitnom meste Seville a neprestal s úsilím o vyhladzovanie zvyškov arianizmu.
Jeho brat svätý Izidor o ňom napísal: „Tento muž s ušľachtilou výrečnosťou a vynikajúcim talentom žiaril rovnako jasne svojimi cnosťami ako svojím učením. Jeho vierou a horlivosťou sa gótsky ľud obrátil z arianizmu na katolícku vieru.“
Svätý Leander zomrel 14. marca 602. Pochovaný je spolu so svojím bratom svätým Izidorom, nástupcom na biskupskom stolci, a sestrou svätou Florentinou, opátkou, v jednom hrobe.
Po svätom sevillskom biskupovi Leandrovi je pomenované mesto San Leandro v americkom štáte Kalifornia.
