Včera sme uvažovali o Márii Magdaléne ako o ikone vernosti: vernosti Bohu. Ale aká je táto vernosť Bohu? Akému Bohu? Samotnému vernému Bohu.
Naša vernosť nie je nič iné ako odpoveď na Božiu vernosť. Boh, ktorý je verný svojmu slovu, ktorý je verný svojmu zasľúbeniu, ktorý kráča so svojím ľudom, nesúc prisľúbenie, v blízkosti svojho ľudu. Verný prisľúbeniu: Boh, ktorý sa neustále dáva pociťovať ako Spasiteľ ľudí, pretože je verný svojmu prisľúbeniu.
Boh, ktorý je schopný obnoviť veci, znovu stvoriť, ako to urobil s týmto človekom, ktorý bol od narodenia zmrzačený a ktorého nohy znovu stvoril a uzdravil ho (porov. Sk 3,6-8), Boh, ktorý uzdravuje, Boh, ktorý vždy prináša útechu svojmu ľudu. Boh, ktorý znovu tvorí. Nové stvorenie: to je jeho vernosť voči nám. Nové utvorenie, ktoré je úžasnejšie ako stvorenie.
Boh, ktorý ide vpred a ktorý sa neunaví pracovať – povedzme „pracovať“, „ad instar laborantis“ (ako ten, čo pracuje; porov. svätý Ignác z Loyoly, Duchovné cvičenia, 236), ako hovoria teológovia –, aby viedol svoj ľud vpred, a nebojí sa takpovediac „unaviť sa“… Ako ten pastier, ktorý keď príde domov a zistí, že mu chýba jedna ovca, tak sa vráti, aby ju hľadal, tú, čo sa stratila (porov. Mt 18,12-14). Pastier, ktorý robí nadčasy, ale z lásky, z vernosti…
A náš Boh je Boh, ktorý robí nadčasy, ale nie za odplatu, ale zadarmo. Je to vernosť štedrosti, hojnosti. A vernosť je ako ten otec, ktorý je schopný mnohokrát vyjsť na terasu, aby sa pozrel, či sa jeho syn už vracia, a neunaví sa vychádzať: čaká, aby mohol oslavovať (porov. Lk 15,21-24). Božia vernosť je oslava, je to radosť, je to taká radosť, že nás núti konať tak, ako to urobil tento mrzák: vošiel do chrámu kráčajúc, skáčuc, chválil Boha (porov. Sk 3,8-9). Božia vernosť je oslavou, nezištnou oslavou. Je to oslava pre nás všetkých.
Vernosť Boha je trpezlivá vernosť: má trpezlivosť so svojím ľudom, počúva ho, vedie ho, pomaly mu vysvetľuje a zahrieva srdce, ako to urobil s tými dvoma učeníkmi, ktorí odchádzali z Jeruzalema: zahrieva ich srdcia, aby sa vrátili domov (porov. Lk 24,32-33). Nevieme, ako vyzeral dialóg vzkrieseného Krista so Šimonom Petrom, ale je to veľkodušný Boh, čo vyhľadal Petra, ktorý ho zaprel. Vieme len, že Pán vstal a zjavil sa Šimonovi: nevieme, čo sa stalo v tomto dialógu (porov. Lk 24,34).
Ale áno, vieme, že to bola Božia vernosť, ktorá hľadala Petra. Božia vernosť nás vždy predchádza a naša vernosť je vždy odpoveďou na vernosť, ktorá nás predchádza. On je Boh, ktorý nás vždy predchádza. Ako mandľový kvet na jar: kvitne ako prvý.
Byť verný znamená chváliť túto vernosť, byť verný tejto vernosti. Je to odpoveď na túto vernosť.
(vatican.va)
