Pre chorobu som bol dva dni v posteli. A keď som vchádzal cez malý portál nášho kostola na rannú svätú omšu, tak som hlavou zavadil o zárubňu dverí. Žiadne veľké buchnutie, aby sa dva zadné rady otočili, len také letmé, skoro bezbolestné šuchnutie sa, tlmené trochu aj čiapkou. Prekvapilo ma to až tak, že som skúmal, čo sa s tými dverami stalo. Štyri roky skoro denne prechádzam do kostola tými dverami, a ešte sa mi to nestalo. Dali tam nejaký koberček? Mráz zdvihol podlahu? Teraz, v apríli? A potom mi to došlo.
Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale možno sa stalo aj vám, že ste skoro ráno sadli do auta a spätné zrkadlo bolo nastavené ináč, ako ste zvyknutý. A možno ste v tej chvíli pokarhali deti alebo manžela či manželku, že zasa ktosi nedával pozor a „drgol“ do toho „späťáku“ a že to je na nervy a nech nabudúce dávajú pozor. Potom ste zámerne trochu dlhšie, ako by bolo nutné, to zrkadlo so starostlivým výzorom na tvári nastavovali. Dudrali ste niečo v tom zmysle, že tu ide o bezpečie a život. Nech si to láskavo konečne niekto uvedomí. A na sto percent ste si ho zdvihli vyššie.
Odkiaľ to viem? Lebo výška človeka sa v priebehu dňa mení. Pozrel som si jednu diplomovú prácu z ostatných čias z fakulty telesnej výchovy, ktorej autor sa na to zameral. Meral telesnú výšku chlapcov a dievčat študujúcich na strednej škole. Dostatočne veľká skupina ukázala, že všetci chlapci aj dievčatá mali ráno vyššiu výšku ako večer. U dievčat bol rozdiel medzi rannou a večernou telesnou výškou okolo 16 mm a u chlapcov do 20 mm.
Predstavte si to, DVA CENTIMETRE! Niekoľko dní po sebe trvali merania. U dievčat je to, samozrejme, menší rozdiel, lebo priemerná výška testovaných dievčat bola približne 160 cm a chlapcov 180 cm. Ranné predĺženie chrbtice priamoúmerne súvisí aj s jej dĺžkou. Ak máte viac ako 180 cm, tak máte ten rozdiel výšky možno aj väčší ako 2 cm. (Maximum, čo sa nameralo, bolo 45 mm!) V tej diplomovej práci to autor dával do súvisu s nočnou regeneráciou medzistavcových platničiek, ich hydratáciou a inými vplyvmi. (Matonoha, Aleš: Změna výšky člověka během dne. Diplomová práce. Brno: Masarykova univerzita, Fakulta sportovních studií, Katedra sportovní medicíny a zdravotní tělesné výchovy, 2006)
Takže ráno sme väčší. Kde sme večer prešli tesne, môžeme ráno hlavou naraziť a spätné zrkadlá budú naozaj občas mieriť inam, ako by sme chceli. Definitívne je dokázané, že sa s nimi žiaden tajomný škriatok nehral a ani nik nám potajomky nerobí zle.
Čo je náš prirodzený stav? Ráno, alebo večer, keď sa naše telo obťažené námahami dňa trochu zmenší? Apropos, vedeli ste, že svoju telesnú výšku zdvojnásobíme vo veku 4 rokov a strojnásobíme vo veku 13? A že vo veku 2 rokov je výška človeka približne polovica jeho výšky, akú dosiahne v dospelosti? Zaujímavé súvislosti. (Oplatilo sa dočítať zamyslenie až sem, odmenou je, že si viete spätne vypočítať svoju výšku v 2 rokoch, a ak vám tu čiarku niekto na zárubni vašej bývalej detskej izby medzičasom zmazal, tak si to môžete fixkou obnoviť.😊 Pripísať letopočet, keď ste mali 2 roky.)
Nikoho asi neprekvapí, že sa toto isté vzťahuje aj na našu dušu. Po spovedi si duša pretrie ranný sen rukami Božieho odpustenia a má o pár duchovných centimetrov viac. Keď ju obťaží zápas so zlom, nesie v rukách nákupné tašky plné všedných hriechov, medzi ktorými sa raz za čas môže objaviť aj čosi exkluzívne fakt zlé. Tak sa nám niekedy duša k večeru scvrkáva. Ale neprestáva byť ľudskou dušou.
Keď sa Ježiš stretával s hriešnikmi a hriešnicami, tak na rozdiel od ostatných, čo už mali v rukách pripravené kamene, aby to zlo vymazali spolu s hriešnikom, on videl viac. Videl duše, ktorých platničky zlisovalo Zlo. Často ten súboj nebol férový. Dievčatá z osady za mojou farou sú omnoho zraniteľnejšie pascami zneužívania, manipulovania, ba až prostitúcie než bezstarostné deti, ktoré vídam na skautských akciách, obklopené milujúcim a žičlivým svetom. Toto je rozdiel medzi pohľadom Stvoriteľa a prostoduchým dívaním sa proroka prísneho pohľadu, akí sa, žiaľ, v každej generácii pomerne hojne vyskytujú. Stvoriteľ vidí dušu, ktorá sa môže, až príde jej ráno odpustenia, znova narovnať do pôvodnej dĺžky. Moralista vidí len hriech a nič viac. A je pri tom aj dosť hlučný, asi aby prehlušil tiché volanie vlastných hlasných hriechov.
Veľká noc a duchovná príprava na ňu je skvelá príležitosť, aby sa naše duše tak nežne ponaťahovali, ako to niekedy robíte ráno v posteli s rukami a nohami aj vy, keď sa netreba nikam ponáhľať. A vo Veľký týždeň sa naozaj netreba nikam ponáhľať. Prajem vám, aby sa vám tak ponaťahovali a povystierali dušičky, aby sa až nezmestili do trudnomyseľnej doby, ktorá sa zo všetkých médií na nás valí.
