Poznáme prax, že do luxusnej reštaurácie sa zvyčajne musíme objednať vopred. Zavoláme tam a rezervujeme si stôl, prípadne aj špeciálne menu. V domácnosti to však funguje ináč. Odtiaľ poznáme skôr opačný obraz. Mama varí obed, a keď je všetko pripravené, zvolá: „Obed je hotový! Poďte jesť!“ A vtedy sa začína problém. Prichádzajú odpovede od členov rodiny: „Ešte telefonujem!“, „Ešte dopíšem úlohu!“, „Ešte dohrám hru, dopozerám zápas!“
Takéto reakcie môžu mamu ľahko nahnevať alebo zraniť. Vysiela jej to signál, že jej prácu si členovia domácnosti nevážia. A nezriedka majú takýto pohľad aj ľudia zvonka.
Podobným pohľadom sa dnes mnohí dívajú aj na Boha: „Stvoril tento svet a nechal ho ísť jeho vlastným tempom a smerom. Nič svetoborné už nerobí.“ Keď v jednom evanjeliovom príbehu pozýva na večeru, nasledujú samé lacné výhovorky.
Lenže podobne ako matka, aj Boh pripravuje a pozýva na svoju večeru s láskou. Preto je jeho pozvanie skúškou našej viery a pokory. Je testom nášho vzťahu k nemu. Či vo chvíli, keď prichádza pozvanie od Boha, dokážem všetko odložiť stranou a dám prednosť jemu.
Preto nás spomínaný evanjeliový príbeh povzbudzuje tvrdením, že Boh všetko pripravil. Hovorí nám to dôležitú vec. Boh nás zavolal na tento svet a určil nám cieľ – večné šťastie s Ním. A na dosiahnutie tohto cieľa pripravil naozaj všetko.
Táto poznámka je veľmi dôležitá, pretože nám hovorí jednu zásadnú vec: Boh všetko pripravil. Každý jeden detail, každú jednu vec naplánoval, pripravil aj program pre mňa a pre teba a čaká. On pripravil to, či budem nízky alebo vysoký. On pripravil to, či budem mať takých rodičov alebo onakých. On pripravil to, či budem mať toho partnera alebo žiadneho. On pripravil, či budem mať päť detí alebo ani jedno. On pripravil, či budem zdravý alebo dopustí aj nejakú chorobu.
Prečo to Boh pripravil? Aby ma priviedol k sebe. Aby mi daroval večný život. Lenže ja som náchylný odpovedať svojou vlastnou aktivitou, tak ako pozvaní hostia v podobenstve. Ja mám pripravený svoj vlastný program: voly, pole, vzťahy bez neho. Prečo? Pretože mi chýba viera, že všetko, čo Boh pre mňa pripravil, je pre mňa to najlepšie.
A každý deň mi adresuje pozvanie: „Poď do vzťahu. Všetko je pripravené.“ Je pravda, že nevieme vopred, čo Boh pripravil. No práve toho sa týka viera. Potrebujeme vieru, akú mal Abrahám, ktorý odpovedal na Božie volanie a vykročil, hoci „ani nevedel, kam ide“ (Hebr 11,8).
