6. apríla si Rímskokatolícka cirkev pripomína odchod do večnosti blahoslaveného Zefirina Agostiniho, talianskeho kňaza, ktorý celý svoj život venoval službe veriacim v severotalianskej Verona, svojom rodnom meste. Položil základy diel, ktoré prinášajú ovocie dodnes – najmä dve ženské rehoľné kongregácie zamerané na výchovu a duchovnú formáciu mladých dievčat.
Zefirino Agostini sa narodil 24. septembra 1813 ako najstarší syn manželov Antonia Agostiniho a Angely, rodenej Frattiniovej. Otec mu zomrel, keď bol ešte nemluvňaťom, a tak sa jeho výchovy popri matke ujali neskôr starí rodičia z otcovej strany v neďalekej obci Terrossa. Práve tam sa naučil čítať, písať a prijímal prvé základy viery.
Vo veku osemnásť rokov vstúpil do seminára a začal študovať teológiu. Počas tohto obdobia bol jedným z jeho učiteľov ctihodný Nicola Mazza (1790 – 1865), známy vzdelanec a zakladateľ škôl pre chudobných. Kňazskú vysviacku prijal Agostini 11. marca 1837 z rúk veronského biskupa Giuseppa Grassera.
Hneď začal pracovať vo veronskej Farnosti svätých Nazaria a Celsa, kde bol v roku 1845 ustanovený za farára a kde pôsobil až do smrti. Venoval sa predovšetkým duchovnej a sociálnej starostlivosti o ženy a mladé dievčatá z nižších spoločenských vrstiev. Zakladal popoludňajšie kurzy, modlitbové spoločenstvá a organizoval duchovné cvičenia. Zvlášť podporoval vzdelávanie dievčat, ktoré v tom čase nemalo v spoločnosti výraznú podporu.
Už v roku 1852 sa pokúsil založiť stredisko pre dievčatá pod vedením rehoľných sestier kanosiánok, no projekt sa neujal. Nezľakol sa a hľadal nové cesty. V tom čase sa začal osobitne zaujímať o život a duchovnosť svätej Angely Merici, zakladateľky rehole uršulínok, a jej príklad predstavil dievčatám vo svojej farnosti.
V roku 1856 založil Pobožnú úniu sestier zasvätených svätej Angele Merici. Táto forma zasväteného života, založená na pravidlách svätej Angely, dostala diecézne schválenie od biskupa Benedetta Riccabonu.
2. novembra toho istého roku otvoril svoju prvú školu pre chudobné dievčatá, ktorá sa čoskoro stala miestom nielen vzdelania, ale aj duchovného rastu. Keď niektoré z pracovníčok školy prejavili túžbu zasvätiť sa rehoľnému životu, Agostini im pripravil rehoľné pravidlá a 24. septembra 1869 – symbolicky v deň jeho narodenín – zložilo dvanásť sestier svoje prvé sľuby. O necelé dva mesiace 18. novembra 1869 bola oficiálne založená nová kongregácia s názvom Uršulínske dcéry Nepoškvrnenej Panny Márie.
Zefirino Agostini zomrel 6. apríla 1896 vo Verone vo veku 82 rokov. Ním založená kongregácia naďalej rástla a rozvíjala sa. Diecézne schválenie dostala 24. júna 1923 a plné pápežské schválenie Piom XII. prišlo 3. apríla 1940.
Dodnes rehoľa pôsobí v krajinách ako Taliansko, Švajčiarsko, Benin či Brazília. K roku 2017 mala približne 540 sestier v 63 komunitách, ktoré pokračujú v odkaze zakladateľa – formovať ženy v duchu kresťanskej viery a čistoty srdca podľa príkladu Panny Márie a svätej Angely.
Proces blahorečenia jej zakladateľa sa na diecéznej úrovni začal v roku 1964. Po preskúmaní zázraku potrebného na blahorečenie pápež Ján Pavol II. 6. apríla 1998, presne po 102 rokoch od Agostiniho smrti, schválil dekrét o blahorečení. Samotná slávnosť sa konala 25. októbra 1998 na Námestí svätého Petra vo Vatikáne.
Blahoslavený Zefirino Agostini je pre nás žiarivým príkladom kňaza, ktorý nezostal uzavretý v chráme, ale kráčal medzi ľuďmi, najmä medzi tými najzraniteľnejšími – chudobnými, ženami a deťmi.
Veriaci sa aj dnes na blahoslaveného Zefirina obracajú touto modlitbou:
Blahoslavený Zefirino Agostini, oroduj za nás, aby sme aj my dokázali s láskou a vytrvalosťou slúžiť Pánovi a našim blížnym. Pomáhaj nám rásť vo viere, nádeji a láske podľa príkladu Nepoškvrnenej Panny Márie a svätej Angely Merici. Amen.
