Pri pohľade na podobenstve o zlých vinohradníkoch mi zavše napadne klasická otázka: Prečo? Prečo niekto dobrú správu odmietne? Či už ako hrozbu, alebo ako nezmysel, alebo ako niečo, čo jemu/jej nemá čo povedať? Prečo nie každý, kto počuje dobrú správu – evanjelium – ju tak aj naozaj vníma a prijíma? Jedna z možných odpovedí na túto otázku môže byť ukrytá v slove kontext.
Dobrá správa sa totiž musí stretnúť so správnym kontextom, aby bola vnímaná ako naozaj dobrá. Čo to znamená v praxi? Ak ste fanúšik nejakého športu či konkrétneho družstva a ono vyhrá, tak vás to celkom logicky naplní radosťou. Chcete túto dobrú správu niekomu povedať. Lenže akoby naschvál stretnete akurát známeho, ktorý je fanúšikom porazeného tímu. To, čo je dobrou správou pre vás, je, naopak, tragickou správou preňho.
Alebo iný príklad. Ak sa vaše dieťa vylieči z ťažkej choroby, máte obrovskú radosť. Pre vás rodičov je to úžasná správa. A určite sa s vami tešia aj vaši blízki. Ale ak túto úžasnú správu poviete niekomu, kto vás vôbec nepozná, toho človeka to až tak zasiahnuť nemusí. Môže ho to povzbudiť, ale zmení to radikálne jeho život? Prečo nie? Jeho životný kontext je iný. Preňho osobne to nie je až taká dobrá správa ako pre vás.
Ešte viac svetla možno získame, keď sa na chvíľu presunieme v čase do doby Ježiša Krista a pozrieme sa, ako sa používalo slovo evanjelium v začiatkoch. Krátko pred príchodom Pána Ježiša na svet bola v Rímskej ríši občianska vojna, ktorú rozpútala vražda Júlia Cézara. Nakoniec v tejto občianskej vojne stáli proti sebe Cézarov príbuzný Octavius a Cézarov priateľ Antónius. Z histórie vieme, ako to dopadlo. V roku 31 pred Kristom Octavius vyhral rozhodujúcu bitku na mori a stal sa prvý cisárom s titulom Augustus.
A dokážeme si živo predstaviť, ako to asi vyzeralo v Ríme. Trinásť rokov tu dva tábory čakali, ako to dopadne. Na jednej strane priaznivci Octavia, na strane druhej stúpenci Antónia. Azrazu prichádza evanjelium. Dobrá správa o tom, že Octavius vyhral. Stal sa vládcom celej Rímskej ríše. Síce ešte prejdú dva roky, kým sa prvý cisár vráti do Ríma, ale už teraz to mení životy jeho priaznivcov.
Skončila sa neistota. Konečne bude mier! Svet bude lepším miestom! Niečo sa stalo a niečo sa ešte len stane, ale už teraz to mení životy ľudí. Toto je evanjelium – dobrá správa. Lenže táto správa je dobrou len pre stúpencov víťaza. Čo však tí druhí? Tí vidia dve možnosti. Buď rýchlo odídu z mesta, alebo urobia to, čo urobil Herodes Veľký, židovský kráľ. Ten bol predtým na strane porazeného Antónia. Vybral sa však za Octaviom a povedal mu: „Nepozeraj na to, čí priateľ som bol, ale aký verný priateľ som bol.“ Vydal sa na milosť rivalovi a ten ho ako kráľa Židov potvrdil. Čo urobil Herodes? Zmenil kontext.
Tento príklad z histórie nám môže pekne poslúžiť ako riešenie mojej prítomnosti. Evanjelium je dobrá správa o tom, že sa niečo stalo, čo zmenilo svet. Svet je iné miesto vďaka kľúčovému víťazstvu Pána Ježiša Krista. Evanjelium je tiež správou o tom, že sa niečo stane. Tento Ježiš sa raz vráti ako veľký Víťaz. A táto správa už teraz mení svet. Nebo prišlo na zem. Svet je lepšie miesto.
Tu môže niekto namietať, že to nie je vidno. Veď zažívame vojny, utrpenia, nespravodlivosť! Prečo? To je tragická ukážka toho, že niekto nezmenil kontext. Lebo na zmenu kontextu potrebujem dôležitý postoj: pokoru. Potrebujem si priznať a uznať, že som sa mýlil. Že som investoval čas, energiu a nádej do porazeného.
Pokora chýbala protagonistom podobenstva o zlých vinohradníkoch. Chýbala zákonníkom i farizejom. Ale nemusí chýbať mne. Lebo s touto úžasnou pokorou neustále prichádza Boh, Víťaz nad hriechom a večnou smrťou. Prichádza nám v ústrety s ponukou, aby sme svoj život vložili do jeho rúk.
Aj dnes budeme postavení pred rozhodnutia. Vyberme si stranu Víťaza!
