Kostol sv. Štefana Uhorského (kapucíni)
kostol
- Adresa
- Župné námestie 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto
- GPS poloha
- 48.1453807, 17.105407900000046
- Farnosť
- Najsvätejšej Trojice
- Farské oznamy
- https://kapucini.sk/bratislava/kostol/
- Bohoslužby
- Pondelok
- 6:0017:0019:00
- Utorok
- 6:0017:0019:00
- Streda
- 6:0017:0019:00
- Štvrtok
- 6:0017:0019:00 (po skončení adorácia do 20:30)
- Piatok
- 6:0017:00 (detská, 1. piatok adorácia 15:45-16:40)19:00 (mládežnícka)
- Sobota
- 17:00 (s nedeľnou platnosťou)19:00 (s nedeľnou platnosťou)
- Nedeľa
- 6:008:009:3011:0017:0019:00
- Prik. sviatok v deň prac. pokoja
- 6:008:009:3011:0017:0019:00
- Prik. sviatok v prac. deň
- 6:008:0017:0019:00
- Spovedanie
- Pondelok
- 6:00 - 6:3016:00 - 19:45
- Utorok
- 6:00 - 6:3016:00 - 19:45
- Streda
- 6:00 - 6:3016:00 - 19:45
- Štvrtok
- 6:00 - 6:3016:00 - 19:45
- Piatok
- 6:00 - 6:3016:00 - 19:45
- Sobota
- 16:00 - 19:45
- Nedeľa
- 7:30 - 8:009:00 - 9:3010:30 - 11:0016:00 - 19:45
- Mapa
- O Kostole
- Rektor kostola br. Mário Majtánik OFMCap, bratislava@kapucin.sk, 02/593 038 00 Kapucínsky komplex v Bratislave patrí k významným stavebným pamiatkam. Zaujímavý je svojou históriou, jedinečnými architektonickými formami a interiérovým vybavením, odrážajúcim rádové zvyklosti, ako i umeleckými dielami, ich autorskými a ikonografickými súvislosťami. Jednoloďový kostol je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Loď je od presbytéria oddelená víťazným oblúkom. Zaujímavým interiérovým stavebným prvkom je oltárna architektúra oddeľujúca presbytérium od oratória bratov. Po pravej strane kostola je kaplnka a sakristia, po ľavej strane je kláštorná chodba. Hlavný oltár sv. Štefana z roku 1737 tvorí mohutná baroková architektúra, oddeľujúca svätyňu od oratória, výtvarne riešená z obidvoch strán. Monumentálny oltárny obraz (1737) je pravdepodobne dielom rádového brata Udalricha z Welsu. Obraz znázorňuje prvého uhorského kráľa Štefana I. dávajúceho Panne Márii do ochrany svojho syna Imricha a Uhorsko, symbolicky vyjadrené na poduške ležiacou kráľovskou korunou. Bočné oltáre sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho (1737) stoja po stranách víťazného oblúka a majú rovnaké stĺpové architektúry. Oltárne obrazy Stigmatizácia sv. Františka a Vízia sv. Antona – namaľoval Rosier, žiak Donnera. V oltárnych nadstavcoch sa nachádzajú obrazy Sv. Fidelius s knihou a anjelom (na oltári sv. Františka) a Sv. Felix s anjelom (na oltári sv. Antona). V lodi v nike stojí oltár svätého Kríža (1737), ktorý tvorí baroková stĺpová architektúra s ústredným obrazom a krížom s korpusom. Pendantom toho oltára je oltár sv. Fidelisa zo Sigmaringenu, mučeníka a svätca rehole kapucínov. Oltár pochádza z roku 1749 a má stĺpovú architektúru. Oltárny obraz Smrť sv. Fidelisa namaľoval kapucínsky páter Norbert z Viedne. Od toho istého autora sú aj obrazy rehoľných svätých a dva skriňové relikviáre z 1. polovice 18. storočia. Oltár Panny Márie (1742) v pravej bočnej kaplnke má barokovú stĺpovú architektúru, socha Panny Márie s Ježiškom však vznikla až v 20. storočí. Pod nikou je umiestnený oválny obraz sv. Jána Nepomuckého. K ďalším pamiatkam kostola patrí cyklus 8 veľkých obrazov v lodi, ktoré znázorňujú Kristovo utrpenie, dva skriňové a dva pyramidálne relikviáre v rokokovom ráme, neskorobaroková krstiteľnica z 18. storočia, barokové oratórium za hlavným oltárom, krížová cesta z roku 1892. V r.1725 vztýčili na priestranstve pred kostolom stĺp s barokovou sochou Immaculaty, postavenou v r.1723 pred neďaleko stojacim župným domom. virtuálna prehliadka interiéru www.panoramicearth.com
