Pri ryske naznačujúcej úroveň vody v uliciach Bratislavy počas pamätnej Ľadovej povodne v roku 1850 sa biskup Jozef Haľko zamýšľa nad evanjeliovým príbehom Dvanástej nedele v Cezročnom období.
Apoštoli sa plavia loďou so spiacim Ježišom, keď ich prekvapí búrka. Prepadne ich strach a nasleduje Ježišova výčitka pre nedostatok ich viery. “Prečo vlastne hovorievame, že čert nikdy nespí?,” pýta sa biskup Haľko a navrhuje nielen zmenu slovníka, ale najmä životného postoja.