Gréckokatolícka cirkev si 17. marca pripomína svätého Alexia, označovaného aj ako Boží človek a patrón Kongregácie Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie.
Narodil sa v Ríme okolo roku 370 do rodiny urodzených kresťanských rodičov Eufemiána a Aglaidy. Tí sa dlhé roky modlili za dar dieťaťa, a keď sa im narodil syn Alexius, vnímali ho ako Boží dar. Od malička bol vzdelávaný v Písme a vynikal pokorou a túžbou žiť pre Boha.
Rodičia mu vybrali nevestu a prinútili ho k sobášu. Počas svadobnej noci so súhlasom nevesty tajne opustil domov a vydal sa na cestu do sýrskej Edessy (dnes Şanlıurfa / Urfa v Turecku). Tam žil ako žobrák, prijímajúc almužny, ktoré následne rozdával ešte chudobnejším. Strávil 17 rokov v modlitbe a pokání pri schodoch chrámu zasväteného Panne Márii.
Príbuzní ho celé roky hľadali, ale bez úspechu. Dokonca otcovi sluhovia prišli do Edessy, no v úbohom žobrákovi nespoznali svojho pána. Alexius ďakoval Bohu, že mohol prijať almužnu od vlastných služobníkov bez toho, aby ho spoznali.
Jedného dňa sa v chráme ozval hlas Panny Márie, ktorá poukázala na Alexia ako na Božieho človeka, ktorého modlitby sú ako voňavé kadidlo. Alexius si však neželal slávu, preto sa rozhodol pre návrat do Ríma. Paradoxne sa usadil priamo vo dvore domu svojho otca. Otec, netušiac, že pred ním stojí vlastný syn, mu poskytol izbičku a dával mu zvyšky jedla zo svojho stola. Alexius tam prežil ďalších 17 rokov v modlitbe a pokání.
Pred smrťou (niekedy medzi rokmi 412 – 417) napísal na pergamen svoj životný príbeh, v ktorom požiadal rodičov a manželku o odpustenie za bolesť, ktorú im spôsobil. V deň jeho smrti sa v Ríme počas liturgie za prítomnosti pápeža Inocenta I. i cisára Honoria (395 – 423) ozval hlas : „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Božieho človeka hľadajte v dome Eufemiána.“ Keď ho tam našli mŕtveho, jeho tvár žiarila ako tvár anjela a v rukách pevne zvieral onen pergamen.
Rímsky cisár i pápež dali jeho telo vystaviť na verejnosti a neskôr ho uložili v dnešnej Bazilike svätého Bonifáca a Alexia na Aventíne, kde sa čoskoro začali diať zázraky, keď z jeho tela vytekalo voňavé myro, ktoré malo uzdravujúcu silu.
Relikvie svätého Alexia sa dnes nachádzajú v rôznych častiach sveta – v Grécku, Rusku aj na Cypre. Najvzácnejšou relikviou je jeho lebka, ktorú v roku 1398 daroval byzantský cisár Manuel II. Palaiologos monastieru Hagia Lavra v Grécku.
