Svätý Juraj, ktorého Rímskokatolícka cirkev na Slovensku spája s 24. aprílom, je jedným z tých svätcov, ktorých meno prežilo stáročia. Jeho život, i keď opradený viacerými legendami, slúžil už od 4. storočia ako inšpiratívne svedectvo statočnosti a vernosti Kristovi.
Historické údaje o svätom Jurajovi sú skromné a čiastočne protichodné. Najstaršie tradície, pochádzajúce predovšetkým z Východu, ho spájajú s Kapadóciou, rímskou provinciou v dnešnom Turecku. Podľa iných východných zdrojov, ktoré sa neskôr ujali v byzantskej a sýrskej tradícii, sa narodil v meste Diospolis (starogr. Lydda, dnes Lod v Izraeli).
O jeho detstve vieme len z neskorších hagiografických textov. Podľa nich pochádzal z kresťanskej rodiny. Jeho otec bol vojak, ktorý zomrel v službe, keď bol Juraj ešte dieťaťom. Matka sa údajne vrátila so synom do Palestíny, kde Juraj vyrastal a kde neskôr si neskôr vybral vojenské povolanie.
V čase, keď vstupoval do armády, bolo kresťanstvo v Rímskej ríši ešte stále považované za nepriateľský kult. Napriek tomu si kresťania postupne nachádzali cestu do rôznych spoločenských vrstiev vrátane armády. Juraj ako ambiciózny mladík pravdepodobne postupoval v hierarchii a podľa niektorých prameňov dosiahol hodnosť tribúna alebo dôstojníka jazdy. Viaceré legendy tvrdia, že slúžil v blízkosti samotného cisára Diokleciána (284 – 305), čo by potvrdzovalo jeho výnimočnú pozíciu.
Rozpor medzi vojenskou službou a kresťanskou vierou sa stal kľúčovým bodom jeho životného príbehu.
V roku 303 vydal cisár krvavé edikty proti kresťanom, ktoré odštartovali poslednú a najtvrdšiu vlnu prenasledovania pred Milánskym ediktom. V tom čase sa od všetkých štátnych úradníkov a vojakov vyžadovalo, aby obetovali rímskym božstvám ako znak lojality voči cisárovi.
Juraj sa mal verejne postaviť proti týmto nariadeniam. Podľa tradície zložil vojenský opasok, daroval svoj majetok chudobným, prepustil sluhov a otvorene sa priznal k viere v Ježiša Krista. Takto sa dostal do konfliktu s rímskymi autoritami a bol zatknutý.
Následné udalosti popisujú najmä hagiografické spisy, z ktorých najznámejším je pôvodne grécky text Passio Georgii (Mučeníctvo svätého Juraja). Podľa tohto zdroja Juraja opakovane mučili: priviazali ho o koleso, bili, pálili horúcim železom, vystavili výsmechu a nočným výsluchom. V niektorých verziách sa uvádza, že mu cisár ponúkol bohatstvo a povýšenie výmenou za odpad od viery, no Juraj odmietol.
Jeho vernosť viere bola korunovaná smrťou. Podľa tradície ho popravili sťatím okolo roku 303. Dátum jeho smrti sa liturgicky slávi 23. apríla.
Najznámejšou legendou o svätom Jurajovi je rozprávanie o boji s drakom. Objavila sa až v 11. – 12. storočí, pričom ju do širokého povedomia vniesla Legenda Aurea (Zlatá legenda) Jakuba de Voragine (asi 1230 – 1298).
Juraj v legende prichádza do mesta Silena, ktoré ohrozuje drak žijúci v neďalekom jazere. Každý deň musia obyvatelia mesta obetovať drakovi jedno dieťa, no keď padol lós na kráľovu dcéru, objavil sa Juraj, draka premohol a zachránil ju. Na jeho výzvu sa potom obyvatelia mesta dali pokrstiť.
Tento príbeh, hoci historicky nepravdepodobný, má hlboký symbolický význam: drak predstavuje zlo, pohanstvo, smrť a Juraj ako Kristov rytier prichádza s mečom viery, aby oslobodil človeka. V stredovekej ikonografii sa stal Juraj práve týmto spôsobom zobrazovania nesmierne populárny. Rytier, ktorý kopijou zabíja draka, predstavoval univerzálny obraz kresťanského víťazstva nad temnotou.
Úcta k svätému Jurajovi sa rýchlo rozšírila. Už vo 4. storočí v Lydde postavili prvé chrámy nad jeho hrobom. V Egypte a Sýrii sa jeho meno objavuje v liturgii, hymnoch aj modlitbách. V Byzantskej ríši ho uctievali ako jedného z najdôležitejších vojenských svätcov vedľa svätého Teodora a Demetera.
V 8. až 9. storočí sa jeho kult rozšíril aj na Západ. V Anglicku sa stal patrónom rytierstva a vzorom kresťanského vojaka. Kráľ Eduard III. ho v 14. storočí vyhlásil za hlavného patróna Anglicka a založil na jeho počesť prestížny Podväzkový rád (Order of the Garter), ktorým panovník oceňuje výnimočnú službu monarchii, krajine alebo osobnú vernosť.
Vo východnej Európe, najmä v Gruzínsku, Juraja považovali za národného patróna. V Etiópii mu boli zasvätené desiatky kostolov vytesaných do skál.
Na Slovensku nesie jeho patrocínium 39 chrámov, najstaršie z nich siahajú do románskeho alebo gotického obdobia. Jeho sviatok 23. apríla sa v niektorých oblastiach spájal aj s poľnohospodárskymi tradíciami: svätý Juraj bol vnímaný ako ten, kto otvára zem a ochraňuje polia.
V Gréckokatolíckej cirkvi je jeho sviatok spojený s požehnaním ozimín a polí. Jeho súčasťou býva aj táto modlitba:
Všemohúci a večný Bože, milosrdný Otče, pokorne ťa prosíme, zhliadni na naše každodenné potreby a dopraj nám hojnú žatvu. Nech sa oslávi nad nami tvoje sväté meno, vylej svoje bohaté požehnanie + na naše polia, aby priniesli hojnú úrodu tvojim služobníkom. Dobrotivý Bože, odvráť od nás nepriaznivé počasie, lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
