11. apríl je v Gréckokatolíckej cirkvi spojený s menom muža, ktorého meno zaznelo priamo z úst Ježiša Krista, svätého hieromučeníka Antipasa. V Knihe zjavenia apoštola Jána sa o ňom píše ako o vernom svedkovi, ktorého zabili v meste Pergamon (dnes Bergama v Turecku), kde tróni satan (Zjv 2,13), za vlády cisára Neróna (54 – 68).
Jánov učeník Antipas nebol teoretik: žil priamo medzi ľuďmi, v centre pohanského mesta, kde kultúra uctievania modiel bola hlboko zakorenená. Práve tam v Pergamone bol ustanovený za biskupa. A práve tam sa rozhodol, že nebude mlčať.
Jeho verejné pôsobenie neprinieslo okamžitý úspech ani popularitu. Naopak, vzbudilo hnev. Antipas však neútočil na pohanov, len jednoducho vydával svedectvo pravde: hovoril o Kristovi ako o jedinom Bohu. V čase, keď sa ľudia obracali k bohyni Artemis a utiekali sa k rôznym veštbám, on pozýval k tomu, aby sa odvrátili od stvorených vecí a hľadali živého Boha.
Keď ho pohanskí kňazi obvinili pred mestskými úradmi, nebol zaskočený. Vedel, že ak neustúpi, bude trpieť, no nič na tom nezmenil. Jeho odpoveď bola jednoduchá: „Ja som kresťan a nemám iného Boha ako kresťanského Boha.“
Za trest ho odviedli do chrámu bohyne Artemis, kde stál obrovský medený býk, bežný nástroj mučenia, do ktorého hádzali obete. Pod býkom rozložili oheň, a keď bol kov rozžeravený, Antipasa do neho vrhli.
To, čo nasledovalo, nie je výjav zo starovekého hororu, ale obraz veľkého vnútorného pokoja. Uprostred utrpenia sa Antipas modlil. Volal k Bohu, aby sila kríža premohla temnotu, aby sa ľudia obrátili k pravde a zanechali klamstvá. Nezaznel výkrik bolesti, ale hlasná modlitba viery.
Po jeho smrti kresťania tajne vzali jeho telo, ktoré na prekvapenie nebolo spálené. Keď ho pochovali, z jeho hrobu sa začal šíriť zvláštny voňavý olej – myro. K Antipasovi sa začali ľudia modliť najmä pri bolestiach zubov. Podľa tradície mal od Boha dar liečiť práve takéto choroby. Aj dnes je biskup z Pergamonu preto vzývaný ako nebeská spojka proti bolestiam zubov.
Príbeh Antipasa nám chce dnes pripomenúť, že viera nie je vecou obradov, zvykov či formálnych návštev chrámu. Nepredstavuje ani spôsob, ako sa pred nešťastím chrániť gestom, symbolom či zvykom. Bohu totiž nejde o povrchnosť, ale o preukázanie skutočnej viery tam, kde ide o všetko a kde by bolo jednoduchšie mlčať, kde však, naopak, treba rozhodne hovoriť.
Svätý Antipas, biskup Pergamonu, pros Boha za nás!
