Veľkonočný pondelok, známy aj ako Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy, je druhým dňom Veľkonočnej oktávy. V liturgickom kalendári patrí medzi dni radostného výbuchu, ktorý nasleduje po siedmich dňoch Kristovho utrpenia a smrti. Nielen v ľudovej zbožnosti, ale aj v oficiálnom slávení Cirkvi sa tento pondelok stáva predĺžením a ozvenou Veľkonočnej nedele, dňa, keď Kristus zvíťazil nad smrťou.
Hoci západná a východná liturgia zachytávajú Veľkonočný pondelok rôznymi spôsobmi, ich spoločným menovateľom je to, čo vyslovil anjel pri prázdnom hrobe: „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16,6)
Rímskokatolícka cirkev: Pondelok Anjela a radosť z prázdneho hrobu
V západnej tradícii má Veľkonočný pondelok predovšetkým charakter pokračovania veľkonočnej slávnosti. Cirkev si ho pripomína ako Pondelok Anjela, výraz, ktorý sa opiera o Matúšovo evanjelium, kde sa anjel prihovoril ženám pri hrobe: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili.“ (Mt 28,6)
Názov Pondelok Anjela vyzdvihol aj svätý Ján Pavol II., keď povedal, že slová „Vstal z mŕtvych“ boli také prevratné, že ich nemohol vysloviť len človek. Musel ich zvestovať Boží posol, ten, kto vidí veci z druhej strany hrobu.
V mnohých krajinách Európy je Veľkonočný pondelok dňom pracovného pokoja a má svoju liturgiu v rámci Veľkonočnej oktávy, ktorú zachoval aj Misál pápeža Pavla VI. V tento deň sa číta evanjelium o stretnutí učeníkov so vzkrieseným Kristom, či už pri hrobe, alebo na ceste do Emauz. V rámci tradičných zvykov sa tiež modlí Regina caeli, mariánska modlitba, ktorá počas celého Veľkonočného obdobia nahrádza modlitbu Anjel Pána.
Pápež Benedikt XVI. túto modlitbu nazval novým Zvestovaním, tentoraz však neprichádza k Márii od anjela, ale od Cirkvi: „Raduj sa, lebo tvoj Syn vstal z mŕtvych.“
Gréckokatolícka cirkev: Pondelok Paschy – radostné čítanie pre celý svet
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku má Veľkonočný pondelok, Pondelok Paschy, svoje pevné miesto v liturgickom roku a je dokonca prikázaným sviatkom. Jeho slávenie sa nesie v duchu oslavnej kontinuity, ktorá sa začala už vo veľkonočnú noc.
Po Božskej liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa koná slávnostný sprievod okolo chrámu, počas ktorého sa čítajú evanjeliové úryvky o vzkriesení od všetkých štyroch evanjelistov smerom na štyri svetové strany. Tento úkon vyjadruje šírenie radostnej zvesti o vzkriesenom Kristovi do celého sveta.
Liturgická štruktúra dňa je podobná ako na samotnú Paschu:
- Utiereň sa už koná bez sprievodu okolo chrámu, ale so spevmi z 2. hlasu;
- Večiereň sa slávi v 3. hlase, bez čítania evanjelia, no s rovnakou slávnostnou atmosférou.
Tento deň sa v byzantskej tradícii označuje aj ako Svetlý pondelok (gr. Deutera tou Phóteinou) – deň, keď sa nebeské svetlo Vzkriesenia ešte viac rozlieva do liturgie i života veriacich.
Svetlý týždeň: Osem dní, ktoré zobrazujú večnosť
Liturgicky je Veľkonočný pondelok súčasťou Svetlého týždňa, ktorý sa chápe ako jediný veľký sviatočný deň, rozšírený na osem dní: od Nedele vzkriesenia po Nedeľu Antipaschy.
Osem dní a osem nedieľ, ktoré narušia bežný rytmus týždňa a predznamenávajú nový vek, večný deň, ktorý Boh pripravil vo vzkriesenom Kristovi – taký je zmysel slávenia, ktoré nemá byť len spomienkou, ale životným priestorom. Prázdny Kristov hrob mení náš pohľad na všetko: na utrpenie, smrť aj budúcnosť.
Od anjela k človeku: komu odovzdáme správu o Vzkriesení dnes?
Veľkonočný pondelok, nech je slávený ako Pondelok Anjela či Pondelok Paschy, prináša útechu aj výzvu: Kristus vstal, niet ho v hrobe, Boh nie je mŕtvy. Ale tak ako anjel v evanjeliu povedal: „Choďte a povedzte to jeho učeníkom,“ tak dostávame túto úlohu aj my. Nielen radovať sa z tejto zvesti, ale posunúť ju ďalej.
Preto liturgia tohto dňa sa nekončí pri oltári, ale pokračuje v našich domovoch, rozhovoroch i v každodennej rutine.
Spracovala: Tatiana Čižiková
