„Vďaka Kristovi som revolucionár,“ tvrdí prezident Ortega a pokračuje v boji proti Cirkvi

Redakcia

Redakcia

Socha Ježiša, Granada, Nikaragua, zdroj: wikimedia commons
Socha Ježiša, Granada, Nikaragua, zdroj: wikimedia commons

Časy, keď bol nikaragujský prezident Daniel Ortega naklonený Cirkvi, sú dávno preč. Svoj súčasný postoj k nej vyjadril vetou: „Biskupi, farári, pápeži sú jedna mafia!“

Uplynulo už takmer 20 rokov, keď politik Sandinovského frontu národného oslobodenia uzavrel pred voľbami v roku 2006 spojenectvo s cirkevnou hierarchiou. On a jeho manželka a viceprezidentka Rosario Murillo boli kresťanmi a vyslovili sa za zákaz potratov, za čo vtedajší cirkevní predstavitelia podporili jeho kandidatúru. Ortega vyhral a odvtedy je pri moci.

V roku 2018 sa však „spojenectvo“ skončilo. Každodenný život v Nikarague paralyzovali rozsiahle protesty, na ktoré vláda odpovedala brutálnou silou. Najmenej 350 ľudí vtedy zomrelo, tisíce boli zranené. Mnohí kňazi a biskupi vtedy otvorili dvere svojich sídel, chránili demonštrantov a starali sa o zranených, čím sa začal rozchod vlády s Katolíckou cirkvou. Ortega rázne odmietol duchovenstvo ako sprostredkovateľa v konflikte. Náboženská sloboda v krajine je minulosťou.

Od vtedajších protestov režim prenasleduje každého kritika, Cirkev nevynímajúc. Práve kostoly vytvárajú priestor na kritiku prostredníctvom kazateľnice, čo je pre Ortegov režim neprijateľné. Najnovšie vyhostili úrady z krajiny ďalších dvoch katolíckych kňazov – Leonela Balmacedu a Denisa Martíneza. Počet katolíckych duchovných, ktorí boli donútení opustiť Nikaraguu, tak od roku 2018 stúpol na 245.

Obaja kňazi boli zatknutí minulý víkend a následne boli deportovaní do Ríma, kam nasledovali svojho biskupa Rolanda Álvareza, ktorý bol z krajiny vyhostený v januári. Predtým bol odsúdený na 26 rokov väzenia ako vlastizradca za „vzburu a podnecovanie odporu“.

Okrem biskupov a kňazov si vzal režim na mušku aj rehoľníčky. V roku 2022 bolo z krajiny vyhnaných osemnásť sestier rádu Matky Terezy. Obvinenie? Financovanie terorizmu a pranie špinavých peňazí. Predtým viedli 35 rokov domovy dôchodcov, kŕmili chudobných a pomáhali deťom učiť sa. Podobne ako približne 200 000 Nikaragujčanov, aj ony utiekli do susednej Kostariky.

Ortegov režim zatvoril aj katolícke univerzity a zakázaná bola aj činnosť Charity.

Pre represálie označil Ortegov režim za diktatúru aj pápež František, načo Ortega spochybnil diplomatické vzťahy s Vatikánom. Prezident sa nechal počuť, že neverí ani v pápežov, ani v kráľov. Napriek tomu je nábožný. „Vďaka Kristovi som revolucionár,“ vyhlásil.

Až 80 percent obyvateľov Nikaraguy sa hlási ku kresťanstvu, pričom približne polovica patrí do Katolíckej cirkvi a tretinu tvoria evanjelické komunity.

Redakcia
Redakcia DoKostola.sk

Na našej webovej stránke používame cookies pre meranie návštevnosti v Google Analytics. Nezbierame žiadne citlivé dáta o používateľoch. Potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.