Svätá sestra Faustína Kowalská patrí medzi inšpiratívne svätice dnešných čias. Jej posolstvo o milosrdnom Bohu bolo veľkým darom nielen pre to minulé, ale zostáva nesmiernym darom aj pre naše storočie.
Svätá Faustína nás naučila znovu sa modliť s dôverou a vnímať okrem Božej spravodlivosti aj Božiu lásku.
Cenné zostávajú jej denníkové zápisky, ktoré sa tešia u čitateľov veľkému záujmu. Je to pomerne rozsiahle dielo, sonda do duchovného prežívania tejto svätej ženy.
Dovoľte uviesť niekoľko myšlienok, ktoré si svätá Faustína poznamenala na Vianoce v roku 1934.
24. decembra si zapísala: „Ráno počas svätej omše som cítila blízkosť Boha. Môj duch mimovoľne utonul v Bohu. V tom som začula slová: ‚Ty si mojím milým príbytkom, v tebe odpočíva môj Duch.‘ Po týchto slovách som cítila Pánov pohľad v hĺbke svojho srdca, a vidiac svoju úbohosť, ponižovala som sa v duchu a obdivovala som veľké Božie milosrdenstvo, že sa k takej úbohosti približuje ten najvyšší Pán. Počas svätého prijímania moju dušu naplnila radosť. Cítila som, že som úzko spojená s božstvom. Jeho všemohúcnosť pohltila celú moju bytosť. Po celý deň som zvláštnym spôsobom cítila Božiu blízkosť.“
Ďalej svätica opisuje svoj deň, ktorý bol plný povinností a počas ktorého nemala možnosť ísť do kaplnky modliť sa. Aj napriek tomu však zostávala v živom a intenzívnom spojení s Bohom. Svätá Faustína dostala od predstavenej povolenie zostať hore až do polnočnej svätej omše. Veľmi sa z toho tešila. Nadchádzajúce hodiny do polnoci strávila v modlitbe za Cirkev, za hriešnikov i za duše v očistci.
V denníku nachádzame aj postrehy z nasledujúcej polnočnej omše: „Keď sa začala svätá omša, hneď ma naplnila vnútorná sústredenosť a moju dušu zaplavila radosť. Počas obetovania som na oltári videla Ježiška v nevýslovnej kráse. Dieťa po celý čas hľadelo na všetkých a vystieralo svoje rúčky. Keď prišlo premenenie, dieťa nehľadelo na kaplnku, ale k nebu.
Po premenení sa opäť pozeralo na nás. Len krátko, lebo ako obyčajne ho kňaz polámal a zjedol. No košieľku malo už bielu. Na druhý deň som videla to isté a na tretí deň znova to isté. Radosť, ktorú som mala v duši, sa ťažko dá opísať. Toto videnie sa zopakovalo na troch svätých omšiach vždy rovnako.“
Na inom mieste svätá Faustína uvažuje nad Božím milosrdenstvom, ktoré súvisí so zoslaním Pána Ježiša ľudstvu: „Bože veľkého milosrdenstva, ktorý si nám ráčil zoslať svojho jednorodeného Syna ako najväčší dôkaz svojej nesmiernej lásky a milosrdenstva, nezavrhuješ hriešnikov, ale vo svojom nepochopiteľnom milosrdenstve si aj pre nich otvoril poklad, z ktorého môžu hojne čerpať nielen ospravedlnenie, ale aj všetku svätosť, akú len duša môže dosiahnuť.
Otče veľkého milosrdenstva, túžim, aby sa všetky srdcia obrátili s dôverou k tvojmu nekonečnému milosrdenstvu. Nikto nebude ospravedlnený, ak ho nebude sprevádzať tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Keď nám odhalíš tajomstvo svojho milosrdenstva, večnosť nebude stačiť, aby sme ti mohli za to náležite poďakovať.“
