Svätý Róbert, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 7. júna, patrí k tým svätcom, o ktorých sa nám dochovalo iba veľmi málo dôveryhodných správ. Ale fakt, že bol pripísaný do zoznamu svätých, je sám osebe zárukou, že aj málo útržkov z jeho života nám môže slúžiť na povzbudenie v našom duchovnom zápase. Ostala nám po ňom zbierka modlitieb a meditácií a podľa dobových prameňov mával videnia, mal dar proroctva a zvádzal zápasy s diablom.
Róbert pochádzal z dedinky Gargrave v anglickom grófstve Yorkshire. Táto dedinka existuje a prosperuje aj dnes. Nachádza sa na okraji národného parku Yorkshire Dales a je vyhľadávaným turistickým miestom. O Gargrave sa hovorí, že tu zastal čas pre niekoľkými storočiami: všetko tu dýcha starobylosťou a pokojom.
Róbert sa narodil koncom 11. storočia, no toto miesto nemohlo naplniť jeho potenciál, vlohy a záujmy. Odišiel študovať na univerzitu do Paríža. Keď sa vrátil z Francúzska, stal sa kňazom a pôsobil práve vo svojej rodnej dedinke. Služba kňaza ho napĺňala, no náročnosť jeho povolania mu neumožňovala rozvíjať kontemplatívny spôsob života a venovať sa štúdiu v miere, v akej to potreboval. Hnaný túžbou po hlbokom prežívaní viery v kontemplácii vstúpil do benediktínskeho opátstva vo Whitby. Benediktíni, v tom období veľmi činní, spolu s Róbertom a predstaveným Richardom založili svoju novú komunitu na severe Yorkského grófstva.
Róbert však u benediktínov nenašiel to, čo hľadal. Opustil komunitu a vstúpil k cisterciánom. Cisterciáni sú, zjednodušene povedané, zreformovaní benediktíni, ktorí sa vrátili späť k učeniu svätého Benedikta a k heslu stredoveku „Ora et labora“ – „Modli sa a pracuj!“, teda k jednoduchému spôsobu života v modlitbe a manuálnej práci. V tom čase naberali na sile, ideál mníšskeho života ľudí oslovoval. Po štyroch rokoch Róbertovho pobytu v tamojšom kláštore mnísi založili opátstvo v Newminsteri v Northumbrii v diecéze Durham. Opátom sa stal Róbert a bratstvo pod jeho vedením prekvitalo, následne vznikli ešte ďalšie kláštory.
Pramene hovoria, že v roku 1147 Róberta niekoľkí spolubratia obvinili z prehnaného priateľstva voči jednej pobožnej žene. Dokonca sa musel očisťovať na procese. Svätý Bernard z Clairvaux, zakladateľ cisterciánov, mu na znak uznania neviny daroval svoj mníšsky opasok – cingulum, ktorý sa zachoval dodnes a nachádza sa v Newminsteri.
Opát Róbert v máji 1159 ochorel a po prijatí sviatostí zomrel 6. júna toho istého roku v kruhu svojich spolubratov. Populárny anglický pustovník Godrik z Finchalu, ktorý bol Róbertovým priateľom, mal v tom čase videnie, ako sa Róbertova duša vznáša do neba ako planúci ohňový oblak.