Svätý mučeník Euplos, ktorého si Gréckokatolícka cirkev pripomína 11. augusta, bol významnou postavou raného kresťanstva. Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „dobrá plavba“, čo je symbolicky spojené s jeho cestou viery a mučeníctva za vlády cisára Diokleciána (284 – 305).
Euplos bol diakonom v sicílskom meste Catana (dnešná Catania), kde ohlasoval evanjelium medzi pohanmi. Vždy so sebou nosil evanjelium, ktoré mu bolo zdrojom sily a inšpirácie. Zanietenie pre vieru ho priviedlo do konfliktu s miestnymi autoritami. Keď raz verejne čítal a vysvetľoval evanjelium zhromaždenému davu, zatkli ho a predviedli pred miestodržiteľa mesta Calvisiana.
Počas vypočúvania sa Euplos otvorene priznal k svojej viere a odsúdil uctievanie modiel. Odhodlanie a odvaha ho stáli kruté mučenie, no ani vo väzení nezaháľal. Sedem dní strávil v modlitbách a Boh dal tiecť prameňu vody, aby uhasil jeho smäd.
Napriek mučeniu a hrozbám Euplos aj druhýkrát verejne vyznal svoju vieru a karhal svojich mučiteľov za prelievanie krvi nevinných kresťanov. Pre tento neústupný postoj sudca nariadil, aby mu odtrhli uši a následne ho sťali. Keď ho viedli na smrť, Euplos mal na krku zavesené evanjelium. V posledných chvíľach života ho ešte raz čítal a vysvetľoval, čím priviedol mnohých pohanov k viere v Krista. Popravili ho 12. augusta 304.
Pochovali ho v rodnom meste, odkiaľ jeho pozostatky – pravdepodobne pred arabskou inváziou na Sicíliu v 10. storočí – previezli do Katedrály nanebovzatia Panny Márie v Trevicu; časť z nich bola neskôr vrátená. V ikonografii je zobrazovaný ako mladý muž s gaštanovými vlasmi a fúzmi v diakonskom rúchu, ktorý spravidla v pravej ruke drží kadidlo a v ľavej Sväté písmo. Liturgická spomienka na svätého Euplosa, patróna viacerých sicílskych miest, sa v Gréckokatolíckej cirkvi slávi 11. augusta.
Euplosova nesmierna odvaha a neochvejná viera v Krista pretrvali nielen v ústnej tradícii, ale aj v historických dokumentoch. Grécky synaxár čiastočne zachoval dva protokoly z jeho vypočúvania a jeho meno sa objavuje aj v Hieronymovom martyrológiu a rímskych lekcionároch z konca 7. a začiatku 8. storočia. Pápež Teodor mu zasvätil modlitebňu neďaleko Cestiovej pyramídy v Ríme, čím uznal jeho význam a prínos pre kresťanskú komunitu.