Svätý Kilián, stredoveký Ján Krstiteľ

Redakcia

Redakcia

Svätý Kilián, stredoveký Ján  Krstiteľ

Mučeník, ktorý má svoje miesto v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi 8. júla, sa narodil okolo roku 640 v Cloughballybeg pri mestečku Mullagh v juhovýchodnom Írsku v írsko-škótskej rodine. Vychovávali ho v írskych kláštoroch, kde sa stal rehoľníkom a prijal sviatosť kňazstva.

Túžil po misijnej činnosti a spolu s ním sa v lete roku 686 na cestu za šírením evanjelia vydalo 11 druhov, medzi ktorými boli aj kňaz Koloman a diakon Donát. Aby získali poverenie evanjelizovať, prešli Galiou do Ríma, kde pápež Konón aj vysvätil Kiliána na biskupa.

Na spiatočnej ceste sa skupina rozdelila, pričom Kilián a jeho dvaja spoločníci pokračovali do Würzburgu v dnešnom Bavorsku. Ešte v tom istom roku dorazili k hradu na ľavom brehu Mohanu, kde vládol durínsky vojvoda Gosbert.

Vo Würzburgu a jeho okolí začal Kilián horlivo šíriť kresťanstvo. Vojvoda Gosbert, dovtedy pohan, prijal novú vieru a nasledovala ho aj ďalšia šľachta. Kiliánovi to však nestačilo: požadoval od vojvodu, aby viedol usporiadaný kresťanský život, čo predstavovalo istý problém. Gosbert totiž podľa pohanského zvyku žil s Gailanou, vdovou po svojom bratovi Hedanovi I., čo bolo v rozpore s biblickým učením. Vojvoda sa teda rozhodol prepustiť ju.

Keď však musel vytiahnuť do boja, Gailana využila jeho neprítomnosť a zosnovala pomstu. Podľa jednej z legiend úlohu zabiť troch misionárov zverila dvojici nájomných vrahov, ktorí útok naplánovali na noc 8. júla 689.

Kilián, modliac sa s druhmi, im o polnoci povedal, že nadišla hodina stretnutia s Pánom a nemali by sa báť tých, ktorí zabíjajú telo, pretože dušu zabiť nemôžu. V tom momente došlo k vražednému prepadnutiu. Vrahovia po zločine vykopali v koniarni hradu jamu, do ktorej pochovali telá mučeníkov spolu s bohoslužobnými knihami, nádobami a rúchami, ako si to priala Gailana.

Legenda ďalej hovorí, že hoci smrť mučeníkov zostala pred ľudom utajená, Boh vrahov prezradil. Po Gosbertovom návrate z vojny Gailana tvrdila, že nevie, kam misionári odišli. Jeden z vrahov však, trápený svedomím, zločin prezradil. Panovník ho uväznil a vyzval ľud, aby rozhodol o jeho treste.

Vyslanec Gailany navrhol, aby bol ponechaný na potrestanie Bohom kresťanov, čo by dokázalo Božiu moc a spravodlivosť. Ak by k pomste nedošlo, ľudia by sa mali vrátiť k bohom svojich predkov. Gosbert s návrhom súhlasil. Vrah po oslobodení v šialenstve začal trhať vlastné telo, až zomrel. Po tomto desivom výjave sa kresťania vo viere utvrdili. Druhý vrah spáchal samovraždu a Gailana sa pomiatla.

Hrob svätého Kiliána a jeho druhov bol objavený asi po päťdesiatich rokoch. Burkhard, ktorého svätý Bonifác vymenoval v roku 742 za prvého würzburského biskupa, vyzdvihol ich ostatky a preniesol ich do Chrámu Panny Márie na Würzburskom hrade. Neskôr, pravdepodobne v roku 788, boli za účasti Karola Veľkého prenesené do nového würzburského Dómu Najsvätejšieho Salvátora pod hradom, ktorý stojí na mieste smrti troch mučeníkov.

Redakcia
Redakcia DoKostola.sk

Na našej webovej stránke používame cookies pre meranie návštevnosti v Google Analytics. Nezbierame žiadne citlivé dáta o používateľoch. Potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.