Meno svätého Emiliána, ktorého si Gréckokatolícka cirkev pripomína 8. augusta, má latinský pôvod a znamená horlivý. V rokoch 787 – 815 bol biskupom v Kyziku, meste neďaleko Dardanel. Vyznačoval sa nielen hlbokou nábožnosťou a poznaním, ale aj súcitom voči núdznym.
Keď v 9. storočí v Byzantskej ríši opätovne vzbĺkol spor o úcte ikon, Emilián sa postavil na stranu jej obrancov v súlade s učením Druhého nicejského koncilu (787). V roku 815 ho napokon spolu s ďalšími biskupmi predvolali pred cisársky tribunál. Cisár Lev V. Arménsky (813 – 820) totiž biskupom nariadil, aby prestali učiť svojich veriacich uctievať sväté ikony.
Emilián sa však vzoprel cisárovmu nariadeniu, obrazoborcov označil za heretikov a vyhlásil, že otázky týkajúce sa uctievania ikon by mali byť diskutované a rozhodované výlučne v rámci Cirkvi a jej kompetentnými duchovnými autoritami, a nie na cisárskom dvore. Pre svoju neochvejnú vieru a odpor proti cisárovi bol Emilián odsúdený na vyhnanstvo. Napriek strastiam a poníženiu, ktoré tam zakusoval, pokračoval v posilňovaní veriacich svojím príkladom. Tento postoj ho okolo roku 820 utrápil až na smrť.
Rímske martyrológium si ho pripomína v dnešný deň ako svätého vyznávača, ktorý svojím životom a službou vydal svedectvo odvahy, vernosti a horlivosti pri obrane a šírení pravej kresťanskej náuky.