Alfonz sa narodil 27. septembra 1696 v Marianelle, dnes súčasti talianskeho Neapola, ako najstaršie z ôsmich detí do rodiny schudobnených šľachticov. Pokrstili ho v Kostole Panny Márie Kráľovnej panien a na naliehanie matky bol zasvätený Márii: dali mu meno Mária ako druhé spomedzi jeho deviatich mien.
Otec Jozef, kapitán kráľovskej lode, i matka Anna Mária Katarína, rodená Cavalieri, vychovávali dieťa v hlbokej kresťanskej viere. Alfonz už ako tínedžer prejavoval nadanie v rôznych oblastiach – maľoval, hral na čembale a vydal zbierku poézie. Vo veku šestnástich rokov získal doktorát na Neapolskej univerzite, čím sa stal jedným z najmladších absolventov v jej histórii.
Ako právnik bol známy už vo svojich devätnástich rokoch. Napriek sľubnej kariére opustil profesiu v auguste 1723, keď v dôsledku intríg protistrany prehral dôležitý súdny spor. Jeho rozhodnutie umocnilo videnie, ktoré mal potom v miestnej nemocnici. Počul v ňom hlas, čo ho vyzýval, aby svoj život zasvätil Bohu.
Po mariánskej novéne sa v oktáve sviatku Nanebovzatia Panny Márie rozhodol opustiť „svet“ a zasvätiť svoj život Bohu. Na znak toho pri oltári v neapolskom Kostole Panny Márie od vykupovania otrokov zanechal kord, znak šľachtického stavu. Keď po mnohých rokoch stál opäť v tom istom kostole pred obrazom Panny Márie, povedal: „Ona si ma vzala z tohto sveta a spôsobila, že som vstúpil do duchovného stavu.“
Alfonz sa rozhodol ísť cestou duchovného života aj napriek odporu rodiny, ktorá mu už chystala sobáš s vybranou šľachtičnou. Začal študovať teológiu a 21. decembra 1726 bol vysvätený za kňaza. Najprv účinkoval ako kazateľ v Neapole, pričom počas nasledujúcich šiestich rokov sa ako člen arcidiecézneho kňazského združenia Apoštolských misií venoval hmotne a mravne opusteným ľuďom, aby ich priviedol k normálnemu spoločenskému a náboženskému životu.
Od roku 1729 pôsobil na Čínskom kolégiu zriadenom v Neapole jezuitským otcom Matúšom Ripom, kde stretol budúceho castellammarského biskupa Tomáša Falcoiu a mystičku sestru Máriu Celestu Crostarosa. Toto priateľstvo a spolupráca ho inšpirovali k založeniu ženskej kontemplatívnej rehole Sestier Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristiek) v roku 1731 i mužskej Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristov) 9. novembra 1732.
Prvé roky kongregácie boli plné ťažkostí. Po roku existencie Alfonz zostal iba s jedným laickým bratom, keď ho ostatní opustili. Nevzdal sa však a začal znova. V roku 1743 sa stal priorom dvoch nových kongregácií – mužskej a ženskej. Pápež Benedikt XIV. oficiálne schválil mužskú vetvu v roku 1749 a ženskú vetvu v roku 1750.
V roku 1762, napriek pôvodnému odmietnutiu, Alfonz prijal pápežské nariadenie a stal sa biskupom v Sant’Agata dei Goti neďaleko Neapola. Staral sa o viac ako tridsaťtisíc veriacich a štyristo kňazov. Počas svojho pôsobenia zreorganizoval seminár a kláštory, poskytoval vzdelanie a staral sa o chudobných. Bol známy prísnosťou a disciplínou, ale aj hlbokou starostlivosťou o veriacich.
Počas života trpel Alfonz ťažkým reumatizmom, ktorý mu deformoval telo a obmedzoval ho v pohybe. V rokoch 1775 – 1780 nemohol vykonávať svoje biskupské povinnosti pre zhoršený zdravotný stav vrátane zoslabnutého zraku. Tak sa stalo, že ho neprajné úrady podviedli, aby podpísal dokument, ktorý zmenil pravidlá rehole, čo viedlo k jeho zosadeniu z vedenia. Hoci ho to veľmi trápilo, prekonal utrpenie a bol obdarený mystickými zážitkami, ktoré posilnili jeho vieru.
Svätý Alfonz Mária de’ Liguori zomrel 1. augusta 1787 v meste Nocera dei Pagani pri Neapole. Jeho telo uložili v neďalekom Pagani v kostole rehoľného kláštora, ktorý založil a kde sídlil v rokoch 1752 – 1762 a 1775 – 1787.
V roku 1816 bol beatifikovaný pápežom Piom VII. po návrate z Napoleonovho zajatia. V roku 1839 ho kanonizoval pápež Gregor XVI. V roku 1871 pápež Pius IX. vyhlásil svätého Alfonza za učiteľa Cirkvi a v roku 1950 ho pápež Pius XII. ustanovil za patróna spovedníkov a morálnych teológov.
Alfonz Mária de’ Liguori ako plodný autor (dielo Morálna teológia vyšlo v stovkách vydaní) mal – a stále má – významný vplyv na morálnu teológiu a asketiku, kde ovplyvnil mnoho generácií teológov a duchovných vodcov. Protipólom k jeho vlastnému kazateľskému programu pod heslom „Hojné je u Neho vykúpenie“ bol vtedajší jansenizmus s jeho prísnosťou a pesimizmom. Ústrednou témou jeho teológie bola spovedná prax. Pri ušnej spovedi kňaz zodpovedal za úlohu prinútiť spovedajúcu sa osobu oznámiť veľmi konkrétne skutočnosti, čo vyvolávalo kritiku pre dôraz na sexuálnu oblasť.
Svätec, ktorého druhé meno bolo Mária, napísal mnoho diel, ktoré boli na Máriu zamerané alebo sa jej týkali (Máriine vznešenosti dosiahli desiatky vydaní). Avšak kontext, v ktorom Alfonz o nej hovorí a píše, je kontextom jeho kristocentrickej teológie, spirituality, morálky a zbožnosti: Ježiš Kristus je vždy v strede.
Zámerom svätého Alfonza bolo, aby jeho mariánske modlitby a knihy zväčšovali u čitateľov dôveru v Božie vykúpenie, ktoré je hojné, prehlbovali ich lásku a pobožnosť k Ježišovej Matke, opravovali chyby a prehnané myšlienky jansenistov a rigoristov a pomáhali kazateľom nielen hovoriť o Márii, ale tiež aj s ňou hovoriť a tak povzbudzovať iných k väčšej láske a dôvere k Márii.
Všetky Alfonzove modlitby, knihy, zbožnosť a pobožnosti sú zásadne misijné. Niet divu, že Máriu považuje za prvú a najväčšiu misionárku, ktorá sprevádza redemptoristov v každej misii. Myslí si, že to vlastne ona má moc priťahovať najzarytejších hriešnikov k Bohu a Božiemu milosrdenstvu. Porovnáva ju k Rút, ktorá zbiera zo všetkých polí ponechané klasy pšenice, potom keď už ženci dávno odišli. Verí, že Mária nikoho neobíde – bez ohľadu na to, ako veľmi by boli hriešni, pokorní, chudobní, opustení, nevzdelaní alebo tvrdošijní.
Svätý Alfonz zohral významnú úlohu aj v teologickej diskusii o neomylnosti pápeža. Jeho dielo Pravda kresťanstva a neomylnosť Cirkvi a jej hlavy pripravilo dogmatické vyhlásenia, ktoré zazneli na Prvom vatikánskom koncile v roku 1870.
A bezpochyby najznámejším dielom svätého Alfonza je vianočná koleda Tu scendi dalle stelle (Zostúp z hviezd), ktorej ako nadaný básnik a hudobník zložil text i melódiu v roku 1744.
Duchovné dcéry i synovia svätého Alfonza pôsobia aj na Slovensku, a to už vyše 100 rokov, keď na naše územie priniesli úctu k Matke Ustavičnej pomoci, ktorej obraz sprevádza všetky ich misie.
Rímskokatolícke kontemplatívne klauzúrne sestry redemptoristky sídlia v Kežmarku, kým gréckokatolícke vo Vranove nad Topľou. Kláštory rímskokatolíckych redemptoristov sa nachádzajú v Banskej Bystrici, Bratislave, Gaboltove i Podolínci a kláštory gréckokatolíckych redemptoristov sú v Michalovciach, Starej Ľubovni i Stropkove. Zároveň obe slovenské vetvy majú aj zahraničnú misiu: rímskokatolícka v litovskom Vilniuse a gréckokatolícka v Užhorode a Koroleve na ukrajinskom Zakarpatí.
Jedným z prvých gréckokatolíckych misionárov na Slovensku bol otec Metod Dominik Trčka, ktorého 4. novembra 2001 blahorečil pápež Ján Pavol II. ako mučeníka pre nenávisť k viere. Beatifikačný proces prebieha u ďalšieho gréckokatolíckeho redemptoristu otca Jána Ivana Mastiliaka, obeť komunistického režimu.
Za povšimnutie stojí, že svätý Alfonz už počnúc rokom 1758 prevzal zvyk iných rehoľných kongregácií, aby laikov, zvlášť zaslúžilých dobrodincov a pomocníkov, urobil účastnými na zásluhách a privilégiách svojej kongregácie. Prvotnou formou zúčastňovania sa laikov na apoštolskej činnosti redemptoristov boli obláti; ich prítomnosť v kongregácii možno prirovnať k inštitúcii „tretích rádov“ (terciárov). Tradícia prijímania oblátov do kongregácie spolu s udeľovaním zodpovedajúcich privilégií sa zachovala dodnes aj na Slovensku.
Liguoriho životopisec Théodule Rey-Mermet ho nazýva obrom v dejinách spirituality a svätcom osvietenstva. Svätý Alfonz Mária de’ Liguori sa zobrazuje buď ako mladý kňaz, alebo ako starší muž so zohnutým telom v dôsledku reumatizmu. Jeho sviatok sa slávi 1. augusta.
